Práca sa zaoberá problematikou účinnosti prechodových fáz v ženskom basketbale. Výskumný súbor tvorilo družstvo Slovenskej ženskej extraligy. Útočné a obranné prechodové fázy sa sledovali počas celého hracieho obdobia 2010/2011 (41 zápasov). Družstvo dalo za celú sezónu 437 bodov po útočnej prechodovej fáze (priemerne 10,66 ± 7,41 bodu na jeden zápas) a dostalo 327 bodov po obrannej prechodovej fáze (priemerne 7,98 ± 4,81 bodu na jeden zápas). Zaznamenali sme štatistickú významnosť (p < 0,01) pri porovnaní daných bodov po útočnej tranzícií vo víťazných (13,35 ± 8,08) a prehraných (6 ± 1,69) zápasoch a taktiež medzi inkasovanými bodmi po obrannej tranzícií vo víťazných (5,88 ± 3,43) a prehraných (11,6 ± 4,78) zápasoch. Signifikantné rozdiely (p < 0,01) sme zistili aj medzi danými a inkasovanými bodmi vo víťazných zápasoch, podobne ako pri porovnaní daných a inkasovaných bodov v prehraných zápasoch. Výsledky poukazujú na dôležitosť prechodových fáz v ženskom basketbale a ich vplyvu na úspešnosť družstva v zápase.
Celosvetovo populárny šport basketbal má svoje špecifické štrukturálne a funkčné charakteristiky, ktoré ho odlišujú od ostatných kolektívnych športových hier. Avšak prirodzená podstata všetkých týchto kolektívnych športových hier vychádza zo simultánnej existencie vzťahu kooperácie a opozície v systéme hry (Trninić et al., 2010a). Praktický prístup k analýze basketbalového zápasu umožňuje rozdelenie systému vzájomného pôsobenia v rámci hry, podobne ako vzťah a spojenie útočných a obranných taktických zámerov (Trninić et al., 2010b). Proces kooperácie a opozície zdôrazňuje poznanie jednotlivých komponentov hry, v ktorých prebieha vzájomné pôsobenie spoluhráčov a protihráčov pri vykonávaní nespočetného množstva herných úloh. Súčasne pri tejto interakcii sa snaží každé družstvo preukázať dominanciu nad súperom a v konečnom dôsledku dosiahnuť víťazstvo v zápase. Realizácia herných úloh predpokladá úspešné zvládnutie individuálnych technicko-taktických zručností v aktuálnych herných situáciách, pri dodržiavaní tímovej taktiky. Herné úlohy plnia jednotlivý hráči s rešpektovaním hráčskych funkcií a vo zvolenom modely hry (Jelaska et al., 2012). V dnešnom modernom basketbale nepostačuje pre skvalitnenie tréningového procesu už len hodnotenie štandardných indikátorov herného výkonu (Trninić, 2002; Ortega et al., 2006; Sampaio, et al., 2006; Hofler, Payne, 2006; Ibáñez et al. 2008; Ibáñez et al. 2009; Gómez at al., 2009; Lorenzo et al., 2010), ale ako nevyhnutnosť sa ukazuje hľadanie nových neštandardných indikátorov situačnej efektívnosti (napr. hodnotenie prechodových fáz) (Šeporavić, Nuhanovića, 2008; Šeparovića et al., 2010).
Mnohí z trénerov si myslia, že v basketbale existujú len dve fázy hry, a to útočná fáza hry a obranná fáza hry. Podľa Knighta (1994) však existuje aj ďalšia fáza hry, a to je prechodová fáza, ktorá sa musí rešpektovať v procese učenia. V zahraničnej literatúre je označovaná prechodová fáza ako tranzícia (transition) alebo konverzia (conversion). Knight (1994) sa vo svojej teórii pozerá na basketbal ako na hru reakcií a tvrdí, že tranzícia je a bude najdôležitejšia reakcia v basketbale. Tranzíciu môžeme definovať ako moment zmeny vlastníctva lopty, keď sa z obrancov stávajú útočníci a opačne a ďalších zmien vo fáze latencie keď nie je definované vlastníctvo lopty, keď je lopta „živá“. Tranzícia je začiatkom protiútoku, je to teda okamih, ktorý nastáva ešte pred samotným prechodom medzi obranou a útokom a opačne (Trninić, 1996). Prechod predstavuje zmenu ťažiska v obrane alebo útoku po celej dĺžke ihriska. Spojnicou ťažiska sústavy (hráči plus lopta) vo vertikálnom smere (spojnica kôš – kôš) značí prechod do obrany a prechod do útoku. V dôsledku toho, že v basketbale rozhodujú o výsledku desatiny sekúnd, rozhodujúca je rýchlosť prechodu z obrany do útoku a naopak. Ak tím je schopný sa rýchlo transformovať a organizovať, potom je útok a obrana účinná. Rýchly nástup prechodu je to, čo musí nutne existovať v hre, ak chceme neustále vytvárať priestorové výhody a presilové situácie. Šeparović et al. (2010) uvádzajú signifikantné rozdiely (p ≤ 0,01) medzi víťaznými a porazenými družstvami na ME U16 mužov a v najvyššej lige v Bosne v úspešnosti útočnej tranzície. Šeporavić, Nuhanović (2008) taktiež zistili signifikantné rozdiely pri porovnaní víťazných družstiev v najvyššej Bosnianskej lige a regionálnej lige, pričom na regionálnej úrovni majú družstvá vyšší počet neúspešných útočných tranzícií. Podľa Bazanova et al. (2006) je najefektívnejšie útočná tranzícia, ktorá je zakončená medzi 1. až 2. sekundou po prechode na útočnú polovicu ihriska (68% úspešnosť). Tavares, Gomes (2003) tvrdia, že 25,4 % zo všetkých útokov v juniorskej kategórií v analyzovaných zápasoch tvoria rýchle protiútoky a až 70 % je zakončených medzi 4. a 6. sekundou. K podobným záverom dospeli aj Škegro et al. (2011) pri analýze mužských zápasov na OH v Pekingu. Uvádzajú, že úspešné útočné prechodové fázy boli zakončené v priemere 4,9 sekundy po získaní lopty, a ďalej konštatujú, že víťazné družstvá v analyzovaných zápasoch dosiahli signifikantne vyšší počet bodov (p ≤ 0,01) po útočnej tranzícií ako porazené družstvá.
Cieľ
V domácej odbornej literatúre sa nestretávame s odbornými štúdiami, ktoré by sa zaoberali prechodovými fázami v basketbale. Cieľom tejto práce je prispieť k rozšíreniu poznatkov v oblasti prechodových fáz (tranzície) a poukázať na ich dôležitosť v súčasnom ženskom basketbale, čím by sme chceli sprostredkovane zefektívniť tréningový proces.
Úlohy
- Zistiť úspešnosť obrannej a útočnej prechodovej fázy vybraného ženského družstva Slovenskej extraligy v hracom období 2010/2011.
- Zistiť zmeny v úspešnosti obrannej a útočnej prechodovej fázy skúmaného družstva v jednotlivých obdobiach sezóny.
- Porovnať úspešnosť obrannej a útočnej prechodovej fázy vo víťazných a prehraných zápasoch skúmaného družstva.
Metodika
Výskumný súbor bol tvorený hráčkami vybraného ženského tímu slovenskej extraligy v hracom období 2010/2011. Priemerný kalendárny vek hráčok (n = 15) bol 22,7 ± 3 roky.
Hlavnou metódou získavania údajov bolo priame pozorovanie. Taktiež sme uplatnili metódu nepriameho pozorovania z videozáznamov všetkých zápasov a ich následnej videoanalýze. V každom zápase boli zaznamenané dané a inkasované body z tranzície. Za daný bod z útočnej prechodovej fázy sme počítali všetky body z primárneho protiútoku a taktiež body zo sekundárneho protiútoku. Ak bola hráčka faulovaná v útočnej tranzícií a strieľala trestné hody, tak sme započítavali aj body z trestných hodov. Do výsledkov sme nezahrnuli body, ak hráčka nedala kôš z rýchleho protiútoku a následne si loptu doskočila a dala kôš. Takýmto spôsobom sme posudzovali aj body, ktoré sme dostali v obrannej tranzícií. Účinnosť prechodových fáz sme sledovali vo všetkých zápasoch tímu (n = 41) v sezóne 2010/2011, a to konkrétne v prípravných zápasoch (n = 7), v zápasoch základnej časti (n = 16), v zápasoch o 1.–6. miesto (n = 10) a v zápasoch playoff (n = 8). Dvadsaťpäť zápasov bolo víťazných a v šestnástich zápasoch bolo sledované družstvo porazené.
Na prehľadné usporiadanie a vyhodnotenie získaných údajov sa použili opisné charakteristiky. Porovnávali sme dané a inkasované body z prechodových fáz samostatne vo víťazných zápasoch a následne samostatne v prehratých zápasoch pomocou neparametrického Wilcoxonovho T-testu. Taktiež sme porovnávali dané body z útočnej prechodovej fázy vo víťazných a prehratých zápasoch a následne inkasované body z obrannej prechodovej fázy vo víťazných a prehratých zápasoch pomocou neparametrického Mann-Whitneyho U-testu. Hladina štatistickej významnosti bola stanovená pre p<0,05.
Výsledky a diskusia
V hracom období 2010/2011 dalo spolu sledované družstvo vo všetkých zápasoch (25 víťazstiev, 16 prehier) celkovo 2829 bodov, z čoho bolo 437 (15,45 %) bodov po útočnej prechodovej fáze. Priemerná hodnota na jeden zápas bola 10,66 ± 7,41 bodu. Počas sezóny inkasovalo družstvo spolu 2675 bodov, z čoho bolo 327 (12,22 %) bodov po obrannej prechodovej fáze. Priemerná hodnota inkasovaných bodov na zápas bola 7,98 ± 4,81 bodu (obr. 8). Môžeme konštatovať, že družstvo zvládalo prechodové fázy úspešne, keďže dosiahlo väčší počet bodov po útočnej tranzícií, ako obdŕžalo po obrannej tranzícií. Po rozhovore s hlavným trénerom sledovaného družstva sme však zistili, že družstvo nesplnilo stanovené predsezónne ciele v útočnej prechodovej fáze. Jedným z dôvodov mohol byť nízky vek sledovaného družstva a absencia potrebných herných skúsenosti a taktiež to, že družstvo hralo v takomto zložení prvú sezónu a niektoré hráčky boli zaradené do družstva až v priebehu sezóny.
Obr. 8 Priemerný počet daných bodov v útočnej prechodovej fáze a inkasovaných v obrannej prechodovej fáze vo všetkých zápasoch
V prípravných zápasoch (6 víťazstiev, 1 prehra) dalo družstvo 484 bodov, z čoho 131 bodov (27,07 %) bolo dosiahnutých po útočnej prechodovej fáze. Priemerne to bolo 18,71 ± 11,59 bodu na zápas po útočnej tranzícii. Družstvo inkasovalo 403 bodov, z čoho bolo 64 bodov (15,88 %) po obrannej prechodovej fáze a v priemere na jeden zápas 9,14 ± 4,81 bodu (obr. 9).
V zápasoch v základnej časti (11 víťazstiev, 5 prehier) dal výskumný súbor celkovo 1167 bodov, z čoho 164 (14,05 %) bolo po útočnej tranzícií. Dosahovali priemer na jeden zápas 10,25 ± 5,09 bodu. Počas základnej časti obdŕžali 1052 bodov, z čoho 124 (11,79 %) bolo po obrannej tranzícií. Priemerne inkasovali 7,75 ± 4,75 bodu na zápas (obr. 10).
Obr. 9 Priemerný počet daných bodov v útočnej prechodovej fáze a inkasovaných v obrannej prechodovej fáze v prípravných zápasoch
Obr. 10 Priemerný počet daných bodov v útočnej prechodovej fáze a inkasovaných v obrannej prechodovej fáze v zápasoch základnej časti
V zápasoch o 1. až 6. miesto (5 víťazstiev, 5 prehier) strelilo družstvo 636 bodov, z toho 87 bodov (13,68 %) po útočnej tranzícií a v priemere 8,7 ± 6,22 bodu. Družstvo dostalo spolu 666 bodov, z toho 72 bodov (10,81 %) po obrannej tranzícií a v priemere 7,2 ± 5,18 bodu (obr. 11).
Obr. 11 Priemerný počet daných bodov v útočnej prechodovej fáze a inkasovaných v obrannej prechodovej fáze v zápasoch o 1. až 6. miesto
V zápasoch playoff (4 víťazstva, 4 prehry) dalo družstvo celkovo 522 bodov, z toho po útočnej tranzícií 55 bodov (10,54 %) a v priemere 6,88 ± 2,59 bodu na jeden zápas. Družstvo inkasovalo 554 bodov, z toho po obrannej tranzícií 67 bodov (12,09 %) a v priemere 8,38 ± 5,18 bodov na jeden zápas (obr. 12). Môžeme vidieť, že vo fáze playoff ako v jedinej od začiatku sezóny družstvo dostalo viac bodov po obrannej prechodovej fáze, ako dalo po útočnej prechodovej fáze. Táto situácia mohla byť spôsobená tým, že sledované družstvo hralo niekoľko zápasov s neskorším majstrom republiky, ktorého tím bol tvorený prevažne zahraničnými hráčkami a v celej súťažnej sezóne neprehralo v Slovenskej extralige ani jeden súťažný zápas. Aj napriek tomu však sledované družstvo dosiahlo vynikajúci výsledok a celkovo sa umiestnilo v prvej štvorke najlepších družstiev.
Obr. 12 Priemerný počet bodov daných v útočnej prechodovej fáze a inkasovaných v obrannej prechodovej fáze v zápasoch playoff
Klesajúca tendencia počtu daných bodov po útočnej prechodovej fáze mohla byť spôsobená tým, že čím ďalej sa sezóna posúvala, tým viac náročných zápasov sledované družstvo odohralo s kvalitnejšími súpermi. V základnej časti hralo družstvo proti všetkým tímom, no v časti o 1. až 6. miesto už iba proti piatim najlepším družstvám, a podobne to bolo aj v playoff. Čo sa týka bodov inkasovaných po obrannej prechodovej fáze, tak družstvo splnilo stanovené predsezónne ciele a rozdiely v jednotlivých obdobiach boli minimálne.
Vo víťazných zápasoch strelilo družstvo po útočnej prechodovej fáze 347 bodov s priemerom 13,35 ± 8,08 bodu na zápas. V zápasoch, kde sledované družstvo prehralo, strelili hráčky po útočnej tranzícií len 90 bodov, s priemerom 6 ± 1,69 bodu na zápas (obr. 13). Pri porovnaní daných bodov vo víťazných a prehraných zápasoch sme zistili štatisticky významný rozdiel (p < 0,01). Môžeme konštatovať, že víťazstvo v sledovaných zápasoch bolo ovplyvnené počtom bodov dosiahnutých po útočnej prechodovej fáze. Vo víťazných zápasoch inkasovalo družstvo po obrannej tranzícií 153 bodov s priemerom 5,88 ± 3,43 bodu na zápas. V prehraných zápasoch dostalo družstvo po obrannej tranzícií 174 bodov, pričom priemerne to bolo 11,6 ± 4,78 bodu na zápas (obr. 14). Pri porovnaní inkasovaných bodov vo víťazných a prehraných zápasoch sme zaznamenali štatisticky významný rozdiel (p < 0,01), takže je pravdepodobné, že víťazstvo v zápasoch záviselo aj od inkasovaných bodov po obrannej prechodovej fáze.
Obr. 13 Priemerný počet daných bodov po útočnej prechodovej fáze vo víťazných a prehraných zápasoch
Obr. 14 Priemerný počet inkasovaných bodov po obrannej prechodovej fáze vo víťazných a prehraných zápasoch
Pri porovnaní daných a obdŕžaných bodov po prechodových fázach vo víťazných zápasoch sme zaznamenali štatistický významný rozdiel (p < 0,01), podobne ako pri porovnaní daných a obdŕžaných bodov po prechodových fázach v prehraných zápasoch. Výsledky poukazujú podobne ako štúdie Šeparović et al. (2010) a Škegro et al. (2011) na dôležitosť prechodových fáz v basketbale. Na základe našich zistení môžeme konštatovať, že víťazstvo v zápase je okrem iných štandardne hodnotených štatistických ukazovateľov závisle aj od úspešnosti prechodových fáz. Aj napriek týmto zisteniam si dovolíme tvrdiť, že podmienenosť víťazstva v basketbalovom zápase je ovplyvnená aj ďalšími faktormi, ktoré sa na ňom spolupodieľajú a sú nenahraditeľné. Preto herný výkon družstva považujeme za multifaktoriálny jav. Komplexnejší pohľad na účinnosť prechodových fáz by sme mohli dostať hodnotením výsledného efektu prechodovej fázy, ako sme sa o to pokúsili v tejto práci, ďalej súčasným sledovaním trvania prechodovej fázy, jej založením (obranný doskok, zisk lopty), realizáciou (dribling, prihrávka) a inými ukazovateľmi ako sa to podarilo v prácach autorov Tavares, Gomes (2003), Bazanov et al. (2006), Šeporavić, Nuhanović (2008) a Škegro et al. (2011). Body z útočnej prechodovej fázy patria k najľahšie dosiahnutým, keďže väčšinou ide o zakončenie dvojtaktom a preto v tréningovom procese by mal mať nácvik a zdokonaľovanie prechodových fáz nezastupiteľné miesto či už v seniorských alebo mládežníckych kategóriách oboch pohlaví.
Zhrnutie
V hracom období 2010/2011 dalo sledované družstvo vo všetkých zápasoch po útočnej prechodovej fáze 437 (15,45 %) bodov (priemerne 10,66 ± 7,41 bodu na jeden zápas). Počas sezóny inkasovalo družstvo po obrannej prechodovej fáze 327 (12,22 %) bodov (priemerne 7,98 ± 4,81 bodu na jeden zápas). V prípravných zápasoch dalo družstvo 131 bodov (27,07 %) po útočnej prechodovej fáze (priemerne 18,71 ± 11,59 bodu na zápas) a inkasovalo 64 bodov (15,88 %) po obrannej prechodovej fáze (priemerne 9,14 ± 4,81 bodu na zápas). V zápasoch v základnej časti dal výskumný súbor celkovo po útočnej tranzícií 164 (14,05 %) (priemerne 10,25 ± 5,09 bodu na zápas) a inkasoval 124 (11,79 %) po obrannej tranzícií (priemerne 7,75 ± 4,75 bodu na zápas). V zápasoch o 1. až 6. miesto dosiahli hráčky 87 bodov (13,68 %) po útočnej tranzícií (priemerne 8,7 ± 6,22 bodu na zápas) a dostali 72 bodov (10,81 %) po obrannej tranzícií (priemerne 7,2 ± 5,18 bodu na zápas). V playoff zaznamenalo družstvo 55 bodov (10,54 %), čo bol najnižší počet bodov po útočnej prechodovej fáze zo všetkých častí sezóny (priemerne 6,88 ± 2,59 bodu na jeden zápas). Po obrannej prechodovej fáze inkasovalo 67 bodov (12,09 %), v priemere 8,38 ± 5,18 bodov na jeden zápas. Klesajúci trend v počte bodov z útočnej tranzície bol pravdepodobne spôsobený náročnosťou zápasov ku koncu sezóny.
Pri porovnaní daných bodov vo víťazných (13,35 ± 8,08) a prehraných (6 ± 1,69) zápasoch sme zistili štatisticky významný rozdiel (p < 0,01). Pri porovnaní inkasovaných bodov vo víťazných (5,88 ± 3,43) a prehraných (11,6 ± 4,78) zápasoch sme zaznamenali taktiež štatisticky významný rozdiel (p < 0,01). Signifikantné rozdielnosti (p < 0,01) sme zaznamenali medzi danými a obdŕžanými bodmi po útočnej a obrannej prechodovej fáze vo víťazných zápasoch, podobne ako pri porovnaní daných a obdŕžaných bodov po útočnej a obrannej prechodovej fáze v prehraných zápasoch. Výsledky poukazujú na dôležitosť prechodových fáz v ženskom basketbale a ich vplyvu na úspešnosť družstva v zápase. Je potrebné podotknúť, že víťazstvo v zápase má multifaktoriálnu podmienenosť a nemusí závisieť len na jednom faktore. Práca prináša pohľad na hodnotenie prechodových fáz, ako neštandardného indikátora, a možnosti ich vplyvu na výsledok v zápase. V tréningovom procese by mali mať prechodové fázy nenahraditeľné miesto, podobne ako herné činnosti jednotlivca alebo herné kombinácie, a to vo všetkých vekových kategóriách. V mládežníckych kategóriách by mali tvoriť základný útočný herný systém uplatňovaný v súťažných zápasoch.
Rozšírením počtu skúmaných zápasov by sme mohli dospieť ku konkrétnejším výsledkom, ktoré by tak pomohli ešte viac zefektívniť tréningový proces v seniorskom ženskom basketbale. Získané výsledky odporúčame v budúcnosti overiť ďalšími výskumnými šetreniami aj na iných vekových a výkonnostných kategóriách oboch pohlaví.