V tréningovom procese basketbalistiek (U14) sme monitorovali srdcovú frekvenciu (SF) ako vnútornú reakciu organizmu na tréningové zaťaženie (hra 4 na 4). Na objektivizáciu intenzity zaťaženia v piatich bioenergetických zónach sme použili hodnoty maximálnej srdcovej frekvencie (SFmax) diagnostikované vo vytrvalostnom člnkovom behu. SF bola monitorovaná telemetrickým systémom Suunto Team Pack. Pri porovnaní intenzity zaťaženia medzi útočnou a obrannou fázou hry v jednotlivých bioenergetických zónach, podobne ako v % z SFmax, sme nezaznamenali štatisticky významný rozdiel (p > 0,05). Hráčky odohrali priemerne v 1., 2. a 3. zóne 0,72 ± 1,61 %, 7,24 ± 7,31 % a 13,06 ± 10,99 % z celkového času aktívnej fázy, v tomto poradí. V 4. a 5. zóne, kde sa energia uvoľňuje prevažne aeróbno-anaeróbnym, resp. anaeróbnym spôsobom, odohrali basketbalistky priemerne 25,18 ± 17,78 % a 53,8 ± 27,82 % z celkového času aktívnej fázy. Priemerná SF dosiahla hodnotu 91,32 ± 2,88 % z diagnostikovanej SFmax.
Teoretické a metodologické východiská riadenia systému športového tréningu v basketbale vychádzajú z poznania príčin, na základe ktorých dochádza k zvyšovaniu športovej výkonnosti. Tréningové zaťaženie a vyrovnávanie organizmu s ním sa preto považuje za kľúčovú kategóriu športového tréningu. Zaťaženie má svoju štruktúru, v ktorej je zahrnutá oblasť fyziologických, morfologických, psychických a sociálnych funkcií športovca (Moravec et al., 2007). V tréningovom procese v basketbale pôsobíme na hráčov takými pohybovými podnetmi, ktorými chceme zámerne ovplyvniť jednotlivé faktory štruktúry herného výkonu. Na základe tohto pôsobenia by malo nastať priebežné a postupné zlaďovanie faktorov do jedného komplexného celku. Zámerom je teda vyvolať žiaduce fyziologické, morfologické a psycho-sociálne zmeny podmieňujúce rast športovej výkonnosti po technickej, taktickej, kondičnej a psychickej stránke. Zastúpenie špecifických herných a nešpecifických kondičných záťažových činností v tréningovom procese v basketbale je nutné z dôvodu vyváženosti a systematickej stimulácie syntézy všetkých determinantov herného výkonu (Dobrý & Semiginovský, 1988).
Pri objektivizácií intenzity tréningového zaťaženia, neinvazívnym spôsobom, môže výrazne pomôcť monitorovanie srdcovej frekvencie (SF). Podľa viacerých autorov (Holmberg, 2004; Neumann et al., 2005; Pettitt et al., 2007) je SF reprezentatívnou veličinou na posúdenie zaťaženia srdcovo-cievneho systému, pričom najcitlivejšie reaguje na zvýšenie intenzity zaťaženia. V minulosti boli možnosti zisťovania SF obmedzené (palpáciou), ale v dnešnej dobe k tomu slúžia sofistikované prístroje ako sú sporttestery a telemetrické systémy. V športových hrách sa uplatňujú hlavne telemetrické systémy, ktoré dokážu monitorovať SF u viacerých hráčov súčasne v reálnom čase, a tým poskytujú okamžitú spätno-väzbovú informáciu o vnútornej odozve organizmu na pohybové zaťaženie (Gocentas et al., 2004; Narazaki et al., 2009; Montgomery et al., 2010; Schönfelder et al., 2011; Gocentas et al., 2011). Telemetrické systémy majú oproti bežným sporttesterom výhodu v tom, že snímač dát (hrudný pás) má vlastnú internú pamäť, do ktorej ukladá nasnímané hodnoty SF. U sporttesterov je prijímač dát v podobe náramkových hodiniek a pri používaní môže dôjsť k jeho poškodeniu, k navodeniu zranenia alebo v súťažných podmienkach k porušeniu pravidiel.
Problematikou zaťaženia v súťažných zápasoch v basketbale sa v poslednom období zaoberalo viacero autorov, pričom hlavný dôvod spočíval v integrácií zápasových podmienok a tréningového procesu (McInnes et al., 1995; Rodriguez-Alonso et al., 2003; Hůlka & Tomajko, 2006; Abdelkrim et al., 2007; Vaquera et al., 2008; Matthew & Delextrat, 2009; Vala & Litschmannová, 2012; Scanlan et al., 2012). Autori týchto výskumných štúdií analyzovali intenzitu zápasového zaťaženia na základe vnútorných (SF, koncentrácia krvného laktátu) alebo vonkajších parametrov (časovo-pohybová analýza) zaťaženia. Rodriguez-Alonso et al. (2003) uvádzajú priemernú SF basketbalistiek v zápasových podmienkach na národnej úrovni 90,8 % z maximálnej srdcovej frekvencie (SFmax) a 94,6 % z SFmax na medzinárodnej úrovni. Abdelkrim et al. (2007) zistili podobné hodnoty v kategórií juniorov (U19), kde priemerná hodnota SF bola na úrovni 91 % z SFmax. Konštatujú, že v tréningovom procese v basketbale by sa mala zohľadniť a modelovať aj intenzita pohybového zaťaženia zistená v súťažných zápasoch. Kontrola SF môže pomôcť pri riadení a ďalšom plánovaní tréningového procesu a taktiež pri porovnaní reálneho a predpokladaného zaťaženia. Sampaio et al. (2009) uvádzajú hodnoty SF hráčov v tréningovom procese v hre 3 na 3 na úrovni 87 ± 4 % z SF max a o niečo nižšie v hre 4 na 4 na úrovni 83 ± 4 % z SFmax. McCormick et al. (2012) postrehli v tréningovom procese vyššie zastúpenie hodnôt SF v zóne 70 – 85 % z odhadnutej SFmax z celkového času v hre 3 na 3 (69,89 %) v porovnaní s hrou 5 na 5 (67,89 %). Refoyo et al. (2009) na základe zistených výsledkov konštatujú, že intenzita pohybového zaťaženia v tréningovom procese signifikantne ovplyvňuje aj taktické rozhodovanie hráčov. V tréningovom procese preto odporúčajú častejšie zastúpenie herných cvičení v intenzite zodpovedajúcej zápasovým podmienkam.
Cieľ
Poukázať na možnosť využitia metódy individuálneho hodnotenia intenzity pohybového zaťaženia na základe piatich bioenergetických zón SF v tréningovom procese mladých basketbalistiek.
Metodika
Výskumný súbor bol tvorený hráčkami družstva BK Petržalka (n = 5) vo vekovej kategórií U14 (kalendárny vek 13,4 ± 0,6 roku; športový vek 4,3 ± 0,8 roku).
Na stanovenie individuálnych bioenergetických zón sa použili hodnoty SFmax diagnostikované na konci vytrvalostného člnkového behu (Moravec & Tománek, 2006). Sledovaný súbor bol následne monitorovaný aj v tréningovom procese v hre 4 na 4 (trvanie 8 min.). Hráčky boli trénerom rozdelené na 3 štvorice. Určená štvorica hráčok začínala cvičenie na stredovej čiare a vybrala si kôš, na ktorý bude útočiť, pričom zvyšné 2 štvorice začínali ako brániace družstvá, každá štvorica pod iným košom. Ak útočiaca štvorica úspešne zakončila, tak pokračovala v útoku na opačný kôš a brániaca štvorica ostávala pod tým istým košom. Ak sa útočiaca štvorica dopustila chyby porušením pravidiel basketbalu alebo loptu získala brániaca štvorica, tak sa úlohy vymenili a útočiaca štvorica ostávala brániť pod košom, na ktorý útočila a brániaca štvorica začínala útok na opačný kôš („prelínačka“).
Údaje o SF vo vytrvalostnom člnkovom behu (VČB) a v tréningovom procese sme zaznamenávali telemetrickým systémom Suunto Team Pack (Suunto Oy, Vantaa, Finland), ktorý pozostával: zo snímačov SF s vlastnou internou pamäťou (Suunto Memory Belt); z prijímacej antény (Suunto Team Pod); z prenosného počítača so softvérovým programom (Suunto Monitor), kde sa sledoval on-line priebeh SF. Snímače boli nastavené na zaznamenávanie SF v 2-sekundových intervaloch. Tréningový proces bol súčasne zaznamenávaný na pevný disk videokamery Panasonic SDR-H280 (Panasonic, Tokyo, Japan), ktorá bola časovo zosynchronizovaná s telemetrickým systémom. SF bola posudzovaná z hľadiska útočnej a obrannej fázy hry. Do výsledkov neboli zahrnuté hodnoty SF počas nečinnosti hráčok.
Získané údaje SF sme vyhodnocovali v príslušnom softvérovom programe Suunto Training Manager. Na stanovenie individuálnych rozmedzí SF v jednotlivých bioenergetických zónach sme použili hodnoty SFmax. Jednotlivé zóny sme vypočítali postupom podľa Janssena (2001) ako % z SFmax, pričom tento postup bol použitý aj v iných štúdiách (Moravec & Tománek, 2006; Hůlka & Tomajko, 2006; Moravec, 2008; Vencúrik, 2012 a ďalších). Samozrejme existujú aj iné postupy a rozdelenia, avšak pre potreby nášho výskumu sme sa rozhodli pre už spomenuté rozdelenie. Jednotlivé bioenergetické zóny (Janssen, 2001): 1. < 72 % z SFmax – intenzita postačujúca na urýchlenie regenerácie; 2.73–79 % z SFmax – ľahké aeróbne zaťaženie; 3.80–86 % z SFmax – intenzívnejšie aeróbne zaťaženie; 4.87–92 % z SFmax – zmiešané aeróbno-anaeróbne zaťaženie; 5. > 93 % z SFmax – zaťaženie maximálnej intenzity, najčastejšie počas súťaže. Pri vyhodnocovaní získaných údajov sa použili základné opisné charakteristiky (miery polohy a miery variability). Neparametrický Wilcoxonov T-test bol použitý pri porovnaní intenzity zaťaženia v jednotlivých bioenergetických zónach medzi útočnou a obrannou fázou hry a taktiež na porovnanie dosiahnutej priemernej hodnoty % z SFmax medzi útočnou a obrannou fázou hry (Hendl, 2004). Komplexné štatistické vyhodnotenie dát sme uskutočnili v softvérovom programe Statistica 10 (StatSoft, Inc., Tulsa, USA). Významnosť rozdielov sa posudzovala na hladine štatistickej významnosti p < 0,05.
Výsledky a diskusia
Na konci vytrvalostného člnkového behu sme získali presnejšie hodnoty SFmax ako bežne používaným výpočtom (SF = 220 – vek), ktorý neodporúčajú používať ani Robergs & Landwehr (2002). Priemerná SFmax bola 208,2 ± 2,77 pulzov.min-1, variačné rozpätie 7 pulzov. min -1.
V útočnej fáze hry dosiahli sledované basketbalistky priemerné hodnoty v individuálne stanovej 1. zóne 1,42 ± 3,18 %, v 2. zóne 2,88 ± 4,03 %, v 3. zóne 14,38 ± 15,24 %, v 4. zóne 18,26 ± 12,49 % a v 5. zóne až 63,06 ± 27,54 % z celkového času trvania útočnej fázy. Priemerná SF, ktorú dosiahli hráčky v útočnej fáze hry v hre 4 na 4 bola 91,74 ± 3,92 % z SFmax (obr. 15). V obrannej fáze hry hrali basketbalistky so SF priemerne v 1. zóne 0 %, v 2. zóne 12,38 ± 12,62 %, v 3. zóne 11,58 ± 13,02 %, v 4. zóne 34,68 ± 27,75 % a v 5. zóne 41,36 ± 37,83 % z celkového času trvania obrannej fázy hry. Priemernú SF v obrannej fáze hry dosiahli hráčky na úrovni 90,84 ± 5,34 % z SFmax (obr. 16).
Obr. 15 Percentuálny podiel SF v jednotlivých bioenergetických zónach v útočnej fáze hry a priemerná hodnota % z SFmax
Obr. 16 Percentuálny podiel SF v jednotlivých bioenergetických zónach v obrannej fáze hry a priemerná hodnota % z SFmax
Pri porovnaní útočnej a obrannej fázy hry v hre 4 na 4 sme nezistili štatisticky významný rozdiel v žiadnej z bioenergetických zón (p > 0,05). V zóne 1 hráčky odohrali v útočnej fáze hry 1,42 ± 3,18 % z celkového času trvania útočnej fázy, pričom v obrannej fáze hry neodohrali v tejto zóne ani sekundu (0 %), a preto pri porovnaní rozdielov sme nemohli použiť zvolenú štatistickú metódu. Signifikantné rozdiely sme nezistili ani pri porovnaní dosiahnutej priemernej hodnoty % z SFmax medzi útočnou a obrannou fázou hry (p > 0,05).
Dosiahnuté hodnoty SF v individuálne stanovených zónach energetického krytia v útočnej aj v obrannej fáze hry boli rôznorodé u každej hráčky. Vzhľadom na individuálne osobitosti jednotlivých basketbalistiek bol celkový podiel SF v aktívnej fáze hry (obranná fáza aj útočná fáza) v 1. bioenergetickej zóne priemerne 0,72 ± 1,61 %, v 2. zóne 7,24 ± 7,31 %, v 3. zóne 13,06 ± 10,99 %, ktoré sú charakteristické uvoľňovaním energie prevažne aeróbnym spôsobom. V 4. a 5. zóne, kde sa energia pre svalovú činnosť uvoľňuje prevažne aeróbno-anaeróbnym spôsobom, resp. anaeróbnym spôsobom to bolo 25,18 ± 17,78 % a až 53,8 ± 27,82 % z celkového času trvania aktívnej fázy. Priemerná SF bola na úrovni 91,32 ± 2,88 % z diagnostikovanej SFmax (obr. 17).
Obr. 17 Percentuálny podiel SF v jednotlivých bioenergetických zónach v aktívnej fáze hry a priemerná hodnota % z SFmax
Získané hodnoty SF v hre 4 na 4 sú porovnateľné s hodnotami iných autorov, ktoré zistili v súťažných zápasoch ako aj v tréningovom procese. Matthew & Delextrat (2009) uvádzajú až 93,1% podiel SF nad úrovňou 85 % z SFmax z čistého hracieho času zápasu u seniorských basketbalistiek. Abdelkrim et al. (2010) zistili 75,3% podiel nad úrovňou 85 % z SFmax v súťažnom zápase, z celkového hracieho času (vrátane oddychových časov, trestných hodov, krátkych prerušení hry a nezahrňujúc čas počas prestávok a čas počas pobytu na lavičke náhradníkov) v kategórií juniorov U19. Mladé basketbalistky dosiahli priemerné hodnoty v 4. a 5. zóne (nad 87 % z SFmax) 78,98 % z aktívnej fázy hry, čo zodpovedá intenzite zaťaženia vyskytujúcej sa v súťažných zápasoch. Rozdielnosti v hodnotách s uvedenými štúdiami mohli byť spôsobené vekovou kategóriou sledovaných basketbalistiek (U14) a hodnotením SF nad úrovňou 85 % z SFmax, pričom v našom prípade sme posudzovali SF nad úrovňou 87 % z SFmax. V hre 4 na 4 sme zaznamenali priemernú SF na úrovni 91,32 ± 2,88 % z SFmax, čo taktiež zodpovedá hodnotám zisteným v zápasových podmienkach a v tréningovom procese. V súťažných zápasoch rôznych vekových kategórií oboch pohlaví boli zistené priemerné hodnoty SF na úrovni 91 ± 2 % z SFmax (Abdelkrim et al., 2007), 92,5 ± 3,3 % z SFmax (Matthew & Delextrat, 2009), 90,6 ± 2,9 % z SFmax (Vala & Litschmannová, 2012), 82,4 ± 1,3 % z SFmax (Scanlan et al., 2012) z čistého hracieho času. Sampaio et al. (2009) uvádzajú priemerné hodnoty SF v hre 3 na 3 87 ± 4 % z SFmax a v hre 4 na 4 83 ± 4 % z SFmax v kategórií U15 mužov. Na základe výsledkov môžeme konštatovať, že intenzita zaťaženia v tréningovom procese v hre 4 na 4 zodpovedá intenzite pohybového zaťaženia v súťažných zápasoch a taktiež intenzite v hre 3 na 3 a 4 na 4 vo výskume Sampaia et al. (2009). Nepatrné rozdielnosti v zistených hodnotách v porovnaní s uvedenými autormi mohli byť spôsobené už spomínanou vekovou kategóriou (U14) a pohlavím sledovaného súboru. Hra 4 na 4 môže stimulovať nielen kondičné, ale pravdepodobne aj ďalšie determinanty herného výkonu, čo poukazuje na jej multifaktoriálne výhody. Musíme brať ohľad aj na to, že sa jednalo o hráčky vekovej kategórie U14, pričom dôraz v hre 4 na 4 bol kladený hlavne na správne technické vykonanie pohybovej úlohy a na rozvoj herného myslenia (timing, spacing, rozlišovanie silnej a slabej strany atď.). Prítomní tréneri samozrejme brali do úvahy aj tento fakt a basketbalistkám poskytovali nielen počas tohto cvičenia okamžitú spätno-väzbovú informáciu, čím dochádzalo k následnej korekcii pohybového prejavu.
Hra 4 na 4 vyvolávala rozdielnu vnútornú odozvu organizmu u každej z hráčok, ktorú sme registrovali podľa meniaceho sa podielu SF v jednotlivých bioenergetických zónach (tab. 6). Súhlasíme s Moravcom & Tománkom (2006), že použitím telemetrických systémov a hodnotením intenzity pohybového zaťaženia na základe stanovenia individuálnych bioenergetických zón SF, môžeme objektívne posúdiť a individualizovať intenzitu tréningového zaťaženia. Podobne ako Hůlka & Tomajko (2006) odporúčame v tréningovom procese využívať monitorovanie SF, aby mohlo dôjsť k zefektívneniu tréningového procesu, a teda jeho integrácie so zápasom. V tomto smere je však nevyhnutnosťou využívanie sporttesterov a telemetrických zariadení ako napr. Suunto Team Pack alebo iných (Schönfelder et al., 2011). V našich podmienkach sú však tieto zariadenia finančne náročnou záležitosťou, a preto svoje uplatnenie nachádzajú skôr v akademickej (vedecko-výskumnej) oblasti ako na klubovej úrovni.
Tabulka 6 Percentuálny podiel SF v individuálnych bioenergetických zónach a priemerná hodnota % z SFmax
|
Hráčka |
Bioenergetická zóna |
% z SFmax |
||||
|
1 |
2 |
3 |
4 |
5 |
||
|
BV |
0 |
6,1 |
16,3 |
17 |
60,6 |
91,1 |
|
KM |
3,6 |
6,5 |
26 |
44,4 |
19,5 |
91 |
|
PB |
0 |
19,7 |
19,7 |
21,2 |
39,4 |
87,4 |
|
DI |
0 |
1,5 |
2,1 |
41,5 |
54,9 |
91,6 |
|
MP |
0 |
2,4 |
1,2 |
1,8 |
94,6 |
95,5 |
|
M |
0,72 |
7,24 |
13,06 |
25,18 |
53,8 |
91,32 |
|
SD |
1,61 |
7,31 |
10,99 |
17,78 |
27,82 |
2,88 |
Legenda: M – aritmetický priemer, SD – smerodajná odchýlka
Uvedomujeme si, že vyjadrenie intenzity pohybového zaťaženia len na základe SF nemusí byť postačujúce, a to hlavne v súvislosti s veľmi variabilným tréningovým zaťažením v basketbale. Avšak monitorovaním SF môžeme objektívnejšie posúdiť aktuálnu úroveň intenzity pohybového zaťaženia, a tým ho korigovať v reálnom čase. Monitorovanie SF môže byť taktiež využité pre optimalizáciu tréningového zaťaženia z dlhodobého hľadiska, a teda pri jeho riadení a následnom plánovaní. Ak poznáme vnútornú odozvu organizmu na pohybové zaťaženie, môžeme často krát predísť dočasným (krátkotrvajúcim) stavom prepätia alebo celkovému stavu pretrénovania, keďže každý športovec má rozličnú úroveň individuálnej zaťažiteľnosti (stresovej tolerancie). Monitorovanie SF, meranie krvného laktátu a časovo-pohybová analýza (time-motion analysis) by nám poskytli kompaktnejší pohľad na hodnotenie intenzity pohybového zaťaženia, ako sa to podarilo v zápasových podmienkach v štúdiách McInnes et al. (1995), Abdelkrim et al. (2007), Matthew & Delextrat (2009) a Scanlan et al. (2012). Na obrázkoch 18 a 19 uvádzame príklady fyziologickej krivky SF počas hry 4 na 4.
Obr. 18 Fyziologická krivka SF hráčky BV počas hry 4 na 4
Obr. 19 Fyziologická krivka SF hráčky MP počas hry 4 na 4
Zhrnutie
Diagnostikovaná SFmax vo vytrvalostnom člnkovom behu bola použitá na stanovenie individuálnych rozmedzí SF v piatich bioenergetických zónach. V hre 4 na 4 v tréningovom procese bola následne analyzovaná intenzita pohybového zaťaženia v jednotlivých rozmedziach. Vzhľadom na vek a individuálne osobitosti basketbalistiek sme nezaznamenali signifikantný rozdiel pri porovnaní útočnej a obrannej fáze hry v jednotlivých bioenergetických zónach (p > 0,05). Štatisticky významný rozdiel medzi útočnou a obrannou fázou hry sa nepotvrdil ani pri porovnaní dosiahnutej priemernej hodnoty % z SFmax (p > 0,05). Basketbalistky odohrali priemerne v 1. zóne 0,72 ± 1,61 %, v 2. zóne 7,24 ± 7,31 %, v 3. zóne 13,06 ± 10,99 % z celkového času trvania aktívnej fázy, v ktorých sa energia pre svalovú činnosť uvoľňuje prevažne aeróbnym spôsobom. V 4. a 5. zóne, ktoré sú charakteristické uvoľňovaním energie prevažne aeróbno-anaeróbnym spôsobom, resp. anaeróbnym spôsobom, to bolo 25,18 ± 17,78 % a až 53,8 ± 27,82 % z celkového času trvania aktívnej fázy. Priemerná SF dosiahla hodnotu 91,32 ± 2,88 % z diagnostikovanej SFmax.
Rozdelenie hodnôt SF do piatich bioenergetických zón umožňuje presnejšie a objektívnejšie hodnotiť intenzitu zaťaženia ako na základe relatívnych hodnôt SF (napr. 140–160 pulzov.min-1, 160–180 puzlov.min-1, atď.). Takéto vyjadrenie intenzity pohybového zaťaženia nemusí byť postačujúce, keďže každý hráč dosahuje iné individuálne hodnoty SFmax a tým je preňho iná aj reálna intenzita zaťaženia. Pomocou telemetrických zariadení a hodnotením intenzity zaťaženia týmto postupom môžeme do určitej miery optimalizovať a zefektívniť tréningový proces, a tým pozitívne vplývať na rast športovej výkonnosti basketbalistov a basketbalistiek.
Do budúcna odporúčame v takýchto druhoch výskumov zvýšiť počet skúmaných subjektov a meraní, aby sa mohlo dospieť ku konkrétnejším výsledkom a formulácií všeobecnejšie platných záverov. Uvedené výsledky by mohli pomôcť pri komparácií iným autorom, a preto ich odporúčame overiť ďalšími výskumnými šetreniami aj na iných vekových a výkonnostných kategóriách oboch pohlaví.