Výskumný cieľ je zameraný na analýzu hokejovej výkonnosti a jej relatívnou podmienenosťou konštitučnými typmi, ako aj ich postavením po absolvovaní ročného tréningového cyklu. Do experimentu bolo zaradených 26 hokejistov v dorasteneckej vekovej kategórii. Určenie jednotlivých somatotypov bolo realizované na základe metodiky Gubu (1999, 2008). Somatické, funkčné, špecifické a všeobecné ukazovatele, determinujúce hokejovú výkonnost, boly vyhodnotené aplikáciou zhlukovej analýzy. Aplikovaná metodika určenia konštitučných typov je bezproblémovo využiteľná svojou nenáročnosťou a je určená trénerom vo všetkých vekových kategóriách. Zároveň môže selektovať vhodnosť jednotlivých somatotypov v počiatočných fázach výberu hráčov ľadového hokeja.
Problém
Problematika orientácie talentovaných detí a mládeže v športe sa nachádza v štádiu výskumu, prebiehajúcich a následných rozpracovaní. Vedecký základ metódy výberu do športových prípraviek a taktiež prognózovanie ich budúcich výsledkov je dôležitou etapou súčasného systému prípravy športovcov od začiatočníkov až po reprezentantov. Efektívnosť počiatočného výberu je jedným zo základných nevyhnutých faktorov dosiahnutia zdokonalenia úrovne športových výsledkov.
Ontogenéza motoriky človeka sa opiera o stále dokonalejšie metodologické nástroje skúmania. Základným cieľom skúmania v systéme športového výberu je analýza športových predpokladov a talentovanosti s možnosťami pedagogického pôsobenia. Pri analýze štruktúry športovej talentovanosti je možné konštatovať výskyt univerzálnosti, ktorý je charakteristický pre všetky športové disciplíny. Jej bezprostrednou súčasťou je diagnostika kondičných schopností, základných funkčných a špecifických ukazovateľov, spolu so somatickými znakmi, ktoré podmieňujú úroveň korčuliarskej výkonnosti. Výskum typologických znakov umožňuje vo väčšej miere postihnúť pohybové možnosti športovca a vyselektovať tých, ktorí sú predisponovaní konkrétnymi somatickými znakmi, ktoré generujú predpoveď úspešnosti v ľadovom hokeji.
Cieľ
Hodnotenie hokejovej výkonnosti na základe konštitučných typov v jednoročnom tréningovom cykle.
Metodika
Súbor tvorilo 26 hokejistov v priemernom veku 17 rokov. Výskumný zámer bol realizovaný v spolupráci s hokejovým klubom HC Košice, ktorý sa dlhodobo zaraďuje medzi najúspešnejšie kluby na celoštátnej úrovni. Za určitý nedostatok je možné považovať absenciu hodnotenia perspektívnosti hráčov v dlhodobejšom časovom horizonte. Tento stav vzhľadom na modernizáciu diagnostických metód a technického zázemia vyžaduje a bude vyžadovať inovačné prístupy diagnostických prostriedkov zameraných na somatickú, funkčnú a motorickú oblasť hodnotenia so zachovaním dostatočných informačných hodnôt aplikovaných testových položiek. V oblasti športovej praxe umožňuje typológia postihnúť pohybové možnosti jedinca a vytipovať tých, korí sú predisponovaní určitými somatickými znakmi pre úspešnosť v jednotlivých športových disciplínach. Analýzou základných somatických ukazovateľov: 1. telesnej výšky a 2. telesnej hmotnosti, ktoré boli použité na stanovenie somatotypov hráčov. Pri analýze bolo upustené od klasických metód určovania somatotypov (endomorfný, mezomorfný, ektomorfný). Guba (1999, 2008) na základe poznatkov šestnásťročného longitudinálneho výskumu realizovaného v Ruskej federácii na početne veľkých súboroch, tak v individuálních, ako aj v kolektívnych športoch selektoval určovanie somatotypov formou aplikácie grafickej analýzy hmotnostno-výškových ukazovateľov. Jej realizácia potvrdila existenciu výsledkov, ktoré sa v minulosti nebraly do úvahy, resp. unikaly pozornosti vedeckých pracovníkov. Jej podstata spočíva v tom, že predbežne sa vyhodnocuje telesná výška a telesná hmotnosť podľa tabuľkových údajov aktuálnych morfofenotypových prejavov. Získané výsledky sa nanesú do grafu, ktorý je zostrojený realizáciou Gaussovho distribučného rozdelenia do jednotlivých zón. Realizácia tejto metódy v priebežných pozorovaniach umožňuje sledovať prírastky telesnej hmotnosti a výšky, spolu s objemami a intenzitou špecifickými pre konkrétnu športovú disciplínu. Súčasne to napomáha odstrániť „averziu“ trénerov voči fiktívnemu zasahovaniu a kontrole ich tréningovej práce. Explicitne sa to prejavuje aj na označovaní jednotlivých somatotypov, ktoré vo väčšej miere charakterizujú aktuálne konštitučné typy.
Obr. 1 Distribučné rozdelenie jednotlivých somatotypov (n=26)
Legenda: TV - telesná výška; TH - telesná hmotnosť; MiS - mikrosomatický; MaMeS - makro/mezosomatický; MeS - mezosomatický; MeMaS - mezo/makrosomatický; MaS - makrosomatický
Obrázok 1 znázorňuje distribučné rozdelenie jednotlivých somatotypov zostrojené na základe Gaussovho normálneho rozloženia a rozdelenia jednotlivých zón. Tabuľka 1 uvádza bodové rozpätie a distribučné rozdelenie telesnej výšky a telesnej hmotnosti.
Tabuľka 1 Bodové rozpätie a percentuálne znázornenie distribučného rozdelenia somatických ukazovateľov (n=26)
|
SOMATOTYPY |
Bodové rozpätie |
TV |
TV % |
TH |
TH % |
|
Mikrosomatický |
4 – 7 |
170,8 |
26,9% |
58,8 |
26,9% |
|
Makro-mezosomatický |
8 – 8,5 |
175,5 |
19,2% |
65,5 |
7,6% |
|
Mezosomatický |
9 – 11 |
177,5 |
15% |
69,4 |
46% |
|
Mezo-makrosomatický |
11,5 – 12 |
182,1 |
23% |
73,5 |
7,6% |
|
Makrosomatický |
13 – 16 |
186,5 |
15,3% |
83,3 |
11,5% |
Legenda: TV - telesná výška; TH - telesná hmotnosť; TV % - percentuálne znázornenie distribučného rozdelenia telesnej výšky; TH % - percentuálne znázornenie distribučného rozdelenia telesnej hmotnosti
Obr. 2 Trojuholník somatotypov
Legenda: MaS – makrosomatický; MeS – mezosomatický; MiS – mikrosomatický
Trojuholník na obrázku 2 znázorňuje jednotlivé somatotypy podľa variantov rozvoja : I. 4–8, II. 8,5–11,5, III. 12–16. S cieľom systematického hodnotenia morfobiomechanických ukazovateľov bolo realizované skúmanie pohybového športového veku v troch etapách. V prvej etape bol určený biologický vek, varianta rozvoja a hodnotenie somatotypov podľa jednotlivých typov (Guba, 1999, 2008).
Vlastné „hodnotenie“ somatotypov hráčov ľadového hokeja bolo pokusne realizované aplikáciou zhlukovej analýzy, používanej na taxonometrické účely, ktorých výsledkom je roztriedenie prvkov, vlastností alebo objektov do príbuzensky podobných zhlukov (Čermáková, 2004). Pri aplikácií zhlukovej analýzy neexistuje jediná správna klasifikácia. Skôr ide o pokusy definovať koncept „optimálnej klasifikácie“. Hierarchické zhlukovacie metódy vychádzajú z jednotlivých bodov, ktoré reprezentujú zhluky. Ich spájaním sa v každom kroku počet zhlukov postupne zmenšuje, až sa nakoniec všetky zhluky spoja do jedného celku. Takýmto procesom sa stáva klasifikácia „umelou“ a rozhodovanie o optimálnom počte zhlukov je v podstatnej miere subjektívne. Rôzne miery ich vzdialeností a rozličné zhlukovacie algoritmy môžu viesť k výrazne odlišnej tvorbe zhlukov (Turek & Ružbarská, 2004). Keďže počet zhlukov nie je určený „a priori“, je uplatňovaný princíp aglomeratívneho hierarchického zhlukovania. Základom tejto metódy je formovanie zhlukov zisťovaním vzdialenosti medzi objektmi v multidimenzionálnom priestore, pričom bol zvolený výpočet Euklidovskej vzdialenosti, ktorá je klasickou a jednou z najpoužívanejších mier vzdialenosti medzi dvoma vektormi. Pre dva body určuje dĺžku „najkratšej cesty“ z jedného do druhého. Vzhľadom na charakter vybranej techniky bolo nutné hrubé testové skóre jednotlivých testových položiek transformovať na štandardizované skóre. Ako zhlukovacie pravidlo bola uplatnená Wardova metóda, založená na princípe analýzy rozptylu. Má tendenciu vytvárať skôr malé zhluky, čo najviac vyhovovalo potrebám výskumného zámeru. V tabuľke 2 uvádzame somatické, funkčné, špecifické a všeobecné ukazovatele, zaradené do analýzy.
Tabuľka 2 Somatické, funkčné, špecifické a všeobecné ukazovatele
|
Somatické |
1. Telesná výška (cm) |
|
2. Telesná hmotnosť (kg) |
|
|
Funkčné |
4. FVCEX(výdychová vitálna kapacita pľúc) |
|
5. W170.kg-1(pracovná kapacita) |
|
|
Špecifické |
6. Korčuľovanie vpred 36m (s) |
|
7. Korčuľovanie vzad 36m (s) |
|
|
8. Korčuľovanie vpred 6x9m (s) |
|
|
9. Korčuľovanie vpred 6x54m (s) |
|
|
10. Test maximálnej korčuliarskej rýchlosti (km/h) |
|
|
Všeobecné |
11. Beh 6x9m (s) |
|
12. Beh 60m (s) |
|
|
13. Beh 400m (s) |
|
|
14. Beh 1500m (s) |
|
|
15. Skok do diaľky z miesta odrazom znožmo (cm) |
|
|
16. Skok do diaľky z miesta jednonož – ľavá (cm) |
|
|
17. Skok do diaľky z miesta jednonož – pravá (cm) |
|
|
18. Výskoková ergometria: P výkon v aktívnej fáze odrazu (W/kg) |
|
|
19. Výskoková ergometria: h výška výskoku (cm) |
|
|
20. Desať jednonožných drepov: ľavá (s) |
|
|
21. Desať jednonožných drepov: pravá (s) |
Výsledky
Výsledky jednotlivých testových položiek boli transformované na štandardizované C skóre. Na obrázku 3 sú uvedené výsledky zhlukovej analýzy, pomocou ktorej je naznačené formovanie štruktúry jednotlivých ukazovateľov. Pri vecnom hodnotení poradia z hľadiska jednotlivých premenných sa ukazuje, že v zhluku 1 absentuje niektorá zo špecifických premenných. Je možné vysloviť predpoklad, že korčuliarska výkonnosť, respektíve jej identifikácia v skúmanom súbore, je podmienená mikrosomatickým a makrosomatickým typom.
Obr. 3 Dendrogram
Obr. 4 Schéma abstrahovaných zhlukov
Zhluk 2 obsahuje premenné č. 2, 15 a 10. Ukazuje sa, že empirické údaje mezosomatického typu sa z pohľadu vhodnosti a perspektívnosti najviac približuje aktuálnej a budúcej úspešnosti mladých hokejistov z hľadiska úrovne korčuliarskej rýchlosti. Zhluky č. 3, č. 4, č. 5 a č. 6 sú charakterizované určitým stupňom komplexnosti a sú determinované: Z3 – funkčnými a energetickými ukazovateľmi; Z4 – silovými schopnosťami; Z5 – korčuliarskymi zručnosťami a Z6 – bežeckými disciplínami.
Zásadný interpretačný problém je v tom, či je možné na základe realizovanej hierarchickej zhlukovej analýzy považovať poradie týchto zhlukov za určujúce. Jednoznačne sa nedá vyjadriť podiel jednotlivých premenných na ich participácii. Je možné sa domnievať, že takéto usporiadanie interpretuje ich postavenie v aktuálnom motorickom priestore, ktorý svojimi ukazovateľmi predstavuje skúmaný súbor.
Diskusia
Guba (1999) na základe viacročných výskumných poznatkov konštatuje, že deti rozdielneho telesného zloženia sú charakterizované osobitným individuálnym prejavom úrovne pohybových schopností, ktoré je možné pri viacerých krokoch zovšeobecnenia zaradiť do troch základných skupín:
I. úroveň – najlepšie výsledky z rovnakých vekových kategórií,
II. úroveň – výsledky viacnásobne horšie,
III. úroveň – výrazne najhoršie výsledky.
Uvedený typologický prístup je dôležitý vo veku od 4–12 rokov. To umožňuje prognózovať relatívne prijateľný počet talentovaných detí s presným a jednoznačným stupňom biologickej zrelosti. Tabuľka 3 uvádza konštitučné charakteristiky podľa úrovne pohybových schopností.
Tabuľka 3 Konštitučné charakteristiky (Guba, 2008)
|
Úroveň pohybových schopností |
KONŠTITUČNÉ CHARAKTERISTIKY (typy) |
||
|
MaS |
MeS |
MiS |
|
|
I |
Výbušná sila Dynamická sila |
Rýchlosť Vytrvalosť |
Nevyskytuje sa |
|
II |
Rýchlosť |
Výbušná sila Dynamická sila |
Rýchlosť |
|
III |
Vytrvalosť |
Nevyskytuje sa |
Vytrvalosť |
Legenda: MaS – makrosomatický; MeS – mezosomatický; MiS – mikrosomatický
Plocha tela sa nezaradzuje medzi parametre podmieňujúce jednotlivé funkčné a morfologické charakteristiky organizmu. S vysokým stupňom akcelerácie sa zmenšuje koeficient variability v každej z troch morfobiomechanických skupín. Jednotlivci mikrosomatického typu dosahujú lepšie výsledky v rýchlostných cvičenkách, ako aj v obratnosti. U detí makrosomatického typu sú výraznejšie v silových cvičeniach a u detí mezosomatického typu vo vytrvalosti. Ukazovatele pohyblivosti vo všetkých skupinách boli približne na rovnakej úrovni.
Tabuľka 4 Počet jedincov mládežníckych kategórií (v %) vyhovujúcich (telesnou výškou a hmotnosťou) s predpokladmi pre športové hry (Guba, 1999)
|
Druh športu |
VEKOVÁ KATEGÓRIA (roky) |
||||||
|
9 |
10 |
11 |
12 |
15 |
18 |
||
|
Futbal |
V |
4,3 |
6,4 |
21,5 |
20,0 |
21,0 |
25,0 |
|
H |
5,8 |
19,4 |
13,2 |
11,4 |
12,2 |
22,5 |
|
|
Volejbal |
V |
16,9 |
15,0 |
38,0 |
13,2 |
18,0 |
9,0 |
|
H |
15,0 |
30,2 |
30,5 |
28,4 |
22,0 |
4,0 |
|
|
Basketbal |
V |
10,0 |
10,8 |
11,5 |
10,3 |
9,7 |
5,8 |
|
H |
11,2 |
22,3 |
17,4 |
12,6 |
19,4 |
16,8 |
|
|
Hokej |
V |
9,2 |
10,8 |
18,7 |
14,6 |
18,2 |
24,3 |
|
H |
14,7 |
15,4 |
12,6 |
8,3 |
10,5 |
9,4 |
|
|
Hádzaná |
V |
_ |
_ |
_ |
4,3 |
24,5 |
13,6 |
|
H |
11,6 |
13,3 |
2,8 |
||||
Realizované výskumy potvrdili, že športové výsledky medzi 10. a 13. rokom v cyklických športoch sú 80 % podmienené ukazovateľom biologického vývinu.
Tabuľka 5 Percentuálny podiel odpadu v športových hrách (Guba, 1999)
|
Druh športu |
VEKOVÁ KATEGÓRIA (roky) |
Reprezentanti |
||||
|
10 |
12 |
15 |
18 |
21 |
||
|
Futbal |
100 |
31,6 |
44,9 |
76,5 |
85,7 |
12 |
|
Volejbal |
100 |
20,4 |
51,0 |
63,2 |
82,7 |
14 |
|
Basketbal |
100 |
23,6 |
58,8 |
58,8 |
89,8 |
9 |
|
Hokej |
100 |
12,6 |
31,7 |
67,2 |
85,0 |
4 |
|
Hádzaná |
100 |
21,6 |
50,2 |
74,6 |
92,8 |
6 |
V nadväznosti na ďalšie vekové obdobia sú na prvom mieste morfobiomechanické charakteristiky, ktoré spolu s racionálnou technikou športovej disciplíny, zodpovedajú úrovni najvhodnejších somatotypov. Analogicky bolo realizované testovanie v športových hrách, na základe ktorého somatické ukazovatele potvrdzujú nesprávnu úvodnú orientáciu a celkový biomechanický nesúlad v jednotlivých športových disciplínach (tab. 4). Z výsledkov analýzy realizovanej v športových hrách sa ukazuje, že zameranie na jednotlivé športové disciplíny je tým spoľahlivejšie, čím viac budú brané do úvahy jednotlivé somatotypy.
Zhrnutie
Bez ohľadu na existujúce poznatky sa problematika orientácie talentovaných detí v športe nachádza v štádiu permanentného vedeckého skúmania, aktuálnych a priebežných rozpracovaní. Vedecký základ metódy výberu detí do športových prípraviek a s ním súvisiace prognózovanie ich budúcich výsledkov je dôležitou etapou a neoddeliteľnou súčasťou systému prípravy športovcov od začiatočníkov až po reprezentantov. Pri testovaní a hodnotení predpokladov dieťaťa ku konkrétnej športovej orientácií neexistuje štandardná odpoveď. Existuje iba rozumná charakteristika konkrétneho športu a jeho biomechanických osobitostí.