Inovace SEBS a ASEBS

Následky a prvá pomoc po použití technických prostriedkov používaných v sebaobrane

Pri účinnom použití zbraní dochádza k rôzne závažným poškodeniam tela protivníka, voči ktorému bola zbraň použitá. Vo všeobecnosti môžeme konštatovať, že závažnosť poškodenia okrem intenzity použitia zbrane zavisí aj od časti tela, ktorá bola zasiahnutá a od rozsahu poškodenia.

O poskytnutie prvej pomoci by sme sa mali snažiť vždy ak to okolnosti vyžadujú a dovoľujú. Konštatovať úmrtie zranenej osoby môže len lekár, do príchodu ktorého by sme sa mali snažiť poskytovať prvú pomoc zranenému.

Pri použití strelných a najmä palných zbraní je rozsah poškodenia závislý aj od typu použitého streliva. Tu sa stretávame s výrazmi prieraznosť a ranivosť. Prieraznosť je schopnosť strely preniknúť rôznymi materiálmi. Ranivosť je schopnosť strely spôsobiť zranenie. Pre kritérium ranivosti sa používa vzorec: E= m. v² / 2 [J]. Hranica, kedy strela môže spôsobiť ťažké poranenia, je okolo 50 J/cm². Pri 5-50 J/cm ² môžu strely vážnejšie poranenia alebo smrť spôsobiť iba pri výnimočných prípadoch (poranenie oka). Pri energetickom zaťažení strela vážne zranenia nespôsobí. Hranica 80 J/cm² sa považuje za limitnú dopadovú energiu postačujúcu na usmrtenie a vyradenie protivníka.

Na tele človeka neexistuje oblasť, ktorú by bolo možné zasiahnuť strelou bez rizika tak, aby nemala za následok smrť. Každé väčšie poranenie môže spôsobiť úrazový šok. Aj poranenie nervového systému vo svaloch končatín môže mať za následok smrť, nehľadiac na vykrvácanie z poranenej končatinovej cievy stredného priemeru. Aj bez priameho poškodenia životne dôležitých orgánov pri rýchlosti striel viac ako 800 m/s môžu vzniknúť vzdialené smrteľné poranenia hydrodynamickým efektom. K hydrodynamickému efektu dochádza vďaka vysokému obsahu vody v tele, ktorá je nestlačiteľná a veľmi dobre vedie telom rázovú vlnu, ktorá vznikne pri strete strely s ľudským telom. Veľkosť hydrodynamického efektu je závislá od hmotnosti a rýchlosti strely, pričom hodnotu odovzdanej energie je možné vyjadriť vzťahom:

pričom m je hmotnosť strely [kg], v₁ je dopadová rýchlosť strely na cieľ [m/s] a v₂ je výstupná rýchlosť strely z cieľa [m/s].

Zo vzťahu je zrejmé, že strela odovzdá všetku energiu ak jej výstupná rýchlosť sa rovná nule. Pri posudzovaní účinnosti strely je teda potrebné skúmať javy s ohľadom na zvyšovanie množstva energie odovzdanej v cieli. To je možné nasledovnými spôsobmi:

• zvýšením hmotnosti strely,
• zvýšením dopadovej rýchlosti strely,
• zabezpečením vhodnej deformácie strely v cieli.

Posledný spôsob využívajú predovšetkým neplášťové, poloplášťové strely a strely s rôznymi expanzívnymi dutinami.

Približne 150 rokov sa vykonávajú rôzne pokusy s cieľom zdokumentovať mechanizmus zranení strelnými zbraňami. Už v roku 1848 pri pokusoch na zvieratách sa preukázali zmeny v mechanizme zranení pôsobením strely s vysokou rýchlosťou. Z dôvodu vysvetlenia poranení tkaniva sa sformulovala teória hydrodynamického efektu rýchlych striel. V roku 1898 sa táto teória experimentálne demonštrovala streľbou do vody, kde boli skúmané fyzikálne javy tzv. okamžitej dutiny. Postupom času tieto javy skúmali mnohé špecializované pracoviská s použitím najmodernejšej techniky.

Okamžitá dutina je priamou príčinou rozsiahlych poškodení tkaniva. Pri dopade rýchlych malokalibrových striel sú častice tkaniva urýchľované do strán, a tak sa vytvára ranový kanál, ktorý má niekoľkokrát väčší priemer ako dopadajúca strela. Pružnosťou tkaniva sa častice vrátia do pôvodnej polohy, ale pozdĺž ranového kanála sa vytvárajú vlny tlakových a ťahových napätí, ktoré druhotne poškodzujú tkanivo. Zmeny týchto tlakových napätí spôsobujú nasávanie materiálu z okolitého prostredia a tak aj kontamináciu dutiny.

Veľkosť a tvar okamžitej dutiny závisí na rýchlosti strely, špecifickej hmotnosti zasiahnutého tkaniva a konštrukcie strely. Začína sa vytvárať pri dopadovej rýchlosti väčšej ako 305 m/s. Na základe týchto skutočností a dlhodobých štatistík koncová balistika delí plášťové strely podľa mechanizmu zranení do troch kategórií:

• 1. Plášťové strely s dopadovou rýchlosťou do 370 m/s. Tu prevládajú poranenia charakteru rozdrvenia a roztrhnutia tkaniva. Smrteľné sú poranenia hlavy, srdcovej oblasti a v mnohých prípadoch zranenia brušnej dutiny. Rany sú často zamorené materiálom strely, odevu a podobne.
• 2. Plášťové strely s dopadovou rýchlosťou v rozmedzí 370-760 m/s. Pre tieto strely je charakteristický vznik stredne veľkej okamžitej dutiny, ktorý má valcovitý tvar. Priemer dutiny je dvoj až päťnásobný priemeru strely. Ploché kosti sú prerazené spravidla bez vzniku väčších úlomkov (ak strela nebola deformovaná). Pozdĺžne kosti popraskajú pozdĺžne i priečne. Ohrev strely pri prechode hlavňou a aerodynamickým ohrevom počas letu nezaručuje sterilitu strely. Okamžitá dutina je spravidla kontaminovaná tak materiálom strely ako aj okolitým prostredím pri pulzovaní dutiny (nasávací efekt). Výrazné komplikácie nastanú pri poranení brušnej dutiny.
• 3. Plášťové strely s dopadovou rýchlosťou vyššou ako 760 m/s. Na cieľ pôsobia predovšetkým nárazovou vlnou, ktorá vzniká kompresiou prostredia pri dopade strely na cieľ. Nárazová vlna v organizme sa šíri rýchlosťou približne 1545 m/s a dosahuje tlakové hodnoty až 10 Mapa, čo je asi 7-násobok v porovnaní so strelami 2. kategórie. Okamžitá dutina má hruškovitý tvar s vrcholom v mieste vstupu strely. Výstupný otvor pre rýchle strely kalibru 5,6 mm má priemer 60-90 mm. Často vzniká deštrukcia alebo strata stability strely v dôsledku toho, že gyroskopické sily nestačia na stabilizáciu strely v prostredí s 800 až 900-násobnou špecifickou hmotnosťou než vzduch. V oboch prípadoch sa zvyšujú ranivé účinky. Ohrev strely pri prechode hlavňou a aerodynamický ohrev zabezpečujú dokonalú sterilitu strely. Ku kontaminácii okamžitej dutiny dochádza nasávaním materiálu z okolitého prostredia pri jej pulzovaní.

Zastavovací účinok (stop-efekt) je doposiaľ nie presne vysvetlený účinok strely, pri ktorom zasiahnutý jedinec aj pri pomerne ľahkom poranení nie je schopný ďalšieho voľného konania. Všeobecne podľa skúseností majú najväčší stop-efekt veľké, ťažké a pomalé strely. Maximálny stop-efekt sa prejavuje pri zasiahnutí hlavných nervových centier (mozog, miecha), ale aj pri zasiahnutí rebier, dlhých kostí hlavne horných končatín a pod.

Pri poranení organizmu jednotnou strelou (guľová zbraň) rozlišujeme tri typy poranení:

• nastrelenie,
• zástrel,
• priestrel.

Nastrelenie je poranenie strelou s pomerne malou energiou (napr. odrazená strela, strela z plynovej zbrane), ktorá nepreniká do organizmu, ale skĺzne alebo sa odrazí od povrchu kože a spôsobí iba podkožný krvný výron. Pri väčšej energii strely môže dôjsť k pohmoždeniu orgánov alebo zlomeninám kostí, ktoré sú uložené blízko pod kožou. Nastrelenie nemusí byť spôsobené iba strelou, podkožný krvný výron môže spôsobiť aj mäkká korková zátka, vystrelená vo vzdialenosti 10 metrov.

Zástrel je strelné poranenie, pri ktorom strela vniká do tela otvorom a v organizme zostáva. Strela býva nájdená na konci strelného kanálu. Pokiaľ má strelný kanál nepravidelný priebeh alebo končí v telovej dutine či cieve, strela môže byť nájdená na veľmi vzdialenom mieste, niekedy aj úplne nepredpokladateľnom.

Priestrel je strelné poranenie, pri ktorom strela telom preniká. Na začiatku strelného kanálu do tela vniká vstrelom a na konci strelného kanálu telo opúšťa výstrelom. Samotný priestrel potom rozdeľujeme na 3 úseky:

• vstrel
• strelný kanál
• výstrel

Vstrel je miesto vstupu strely do organizmu, pri ktorom dochádza k vytvoreniu otvoru a narušeniu kožného krytu.

Strelný kanál je vytvorený prechodom strely cez tkanivá organizmu. Začína miestom vstrelu a ukončený je miestom výstrelu. Strelný kanál nemusí mať priamy smer, dráha strely môže byť zmenená napr. tvrdými tkanivami. Tvar strelného kanálu môže byť aj oblúkovitý.

Výstrel je otvor v kožnom kryte, kde strela vyšla von z poškodeného tela. Tento otvor je často väčší ako otvor vstrelu.

Tzv. sekundárne projektily sú najčastejšie časti kostí, ktoré sú roztrieštené nárazom strely (môžu poškodzovať tkanivá uložené v úplne inom smere ako bola pôvodná strelná dráha strely alebo smer strelného kanálu).

Vzdialenejšie orgány môžu byť zranené aj inak ako priamym pôsobením sekundárnych projektilov. Zo vzdialených poranení orgánov sú to: krvný výron, vzdialené poškodenie nervov a vzdialené zlomeniny.

Pri poraneniach organizmu hromadnou strelou (broková zbraň) je vstrel nepravidelný a väčšinou okrúhly.

Pri použití tzv. slepých alebo plynových nábojov (neobsahujú projektil) môže dôjsť k poškodeniam orgánov citlivých na tlak a vysokú teplotu. K poraneniu môže dôjsť priamym zásahom do oka zblízka, kedy dochádza k defektom rohovky a výstrelom z priloženej zbrane do telových otvorov (ucho, nos). Ojedinele môže dôjsť k otvoreným poraneniam, keď je hlaveň zbrane pevne priložená na pevnú telovú stenu (napr. hrudník).

Poranenia hlavy

Poranenie splanchnokrania (základ tvárovej kosti) nemá výraznejšie špecifikum. Vzhľadom k dobrému prekrveniu týchto oblastí je trauma spravidla spojená so silným krvácaním, ktoré často vedie k aspirácii krvi. Závažné poranenie oka môže vzniknúť aj zasiahnutím strelou s tak nízkou energiou, ktorá by iné zranenia nemusela vôbec spôsobiť.

Poranenie neurokrania (puzdro okolo mozgu) je špecifické tým, že koža, galea aponeurotika a väzivo tvoria iba veľmi tenkú vrstvu, pod ktorou je uložená plochá kosť lebečnej klenby, podľa ktorej sa dá veľmi spoľahlivo určiť smer streľby. Priechodom strely lebečnou dutinou dochádza k vzniku takého pretlaku, že na klenbe, ale aj na spodnej časti nachádzame pukliny v kosti viac-menej „paprskovite“ sa rozbiehajúce od vstrelu do periférie.

U zastrelenia sa môžeme stretnúť s takým fenoménom, ktorý sa nazýva „ricochet“ (odraz, odskok). Strela, ktorá prenikla do lebečnej dutiny, narazí na vnútornú plochu lamina interna, protiľahlej kosti a po nej skĺzne po vnútornej strane lebečnej dutiny. Nájdeme ju potom v úplne inej lokalizácii, ktorá nezodpovedá smeru streľby.

Prenikajúca strela poranenia hlavy býva vo väčšine prípadoch smrteľná.

Pri strelnom poranení hlavy brokovou zbraňou strela často spôsobuje rozsiahlu devastáciu mäkkých tkanív a klenby.

K poraneniam hlavy a mozgu môže viesť strelná rana aj nepriamo. Predovšetkým pri strelnom poranení hrudníka a chrbtice nachádzame ložiská vnútrolebečného krvácania a to v dôsledku mohutného otrasu preneseného kostným systémom na lebku a na vnútrolebečné tkanivá.

Poranenia krku

Strelné poranenie krku môže byť veľmi závažné, pretože na krku sa nachádzajú krvné cievy zásobujúce oblasť hlavy, dýchacích ciest a krčného úseku chrbtice.

Práve anatomická blízkosť väčších ciev a dýchacích ciest môže pri spoločnom porušení ich stien viesť k samovykrvácaniu a k aspirácii (vdýchnutiu) krvi. Porušenie celistvosti žíl na krku môže zapríčiniť smrtiacu vzduchovú embóliu. Poranenie chrbtice a obzvlášť krčného úseku miechy vedie k paralýzam, ktorých rozsah závisí od lokalizácie poranení.

Poranenia hrudníka

Pri poranení hrudníka nastrelením môže byt spôsobený nie iba podkožný krvný výron a zhmoždenie svaloviny, ale aj zlomenina príslušnej kosti a výnimočne aj pomliaždenie vnútorných orgánov.

Pri klasickom zástrele alebo priestrele, keď strela preniká do hrudnej dutiny, dochádza k prudkému zvýšeniu vnútrohrudného tlaku vplyvom rozpínania dočasného strelného kanálu.

Pri poranení iba pľúc môže byť schopnosť jednania poraneného pomerne veľká a nie je prekvapujúca ani chôdza na vzdialenosť niekoľkých kilometrov.

Obraz priestrelu srdca je v súlade s fyzikálnymi zákonmi, ktoré hovoria o nestlačiteľnosti tekutín. Rozpínajúci sa dočasný strelný kanál môže srdcovú stenu roztrhnúť, aj keď existujú aj hladké priestrely srdca.

Rozsah zranení závisí najmä od rýchlosti strely a pravdepodobne na fáze srdečnej akcie, v ktorej došlo k poraneniu. Pri systole je možné ešte kalkulovať s roztiažnosťou srdcovej komory, zatiaľ čo pri diastole sa už srdce nemôže ďalej rozpínať a svalovina praská.

Strelné poranenie veľkých vnútrohrudných ciev a obzvlášť hrudnej aorty má za následok smrť vo veľmi krátkej dobe vplyvom smrteľného krvácania do hrudnej dutiny. Poranenie ostatných vnútrohrudných orgánov nemá žiadne výraznejšie špecifiká. Pri strelných poraneniach hrudníkovej kosti je potrebné si pamätať, že existuje možnosť poranenia vnútrohrudných orgánov tzv. sekundárnymi strelami (kostnými úlomkami).

Poranenia brucha

Po preniknutí strely do brušnej dutiny tiež stúpa tlak vyvolaný pulzovaním dočasného strelného kanálu, ale brušná stena je natoľko elastická, že nedochádza k výraznému poškodeniu vzdialených orgánov ako je tomu u hrudnej dutiny. Priamy zásah čriev a sleziny má za následok roztrieštenie pomerne širokého okolia strelného kanálu, a tým aj silné krvácanie do brušnej dutiny. Priestrel črevnej steny vedie k vyliatiu črevného obsahu do brušnej dutiny.

Strelné poranenie žalúdka a močového mechúra závisí od ich náplne a všeobecne sa nelíši od zranenia dutého orgánu, ktorý je vyplnený tekutinou. Poranenie veľkých brušných ciev je vo svojich dôsledkoch analógiou poranenia hrudníka.

Poranenie brucha môže vyvolať peritoneálny šok, ale na druhej strane býva často po relatívne dlhú dobu zachovaná schopnosť jednania.

Poranenia končatín

Pri priestrele končatín dochádza buď k hladkému prieniku strely svalovinou alebo k zasiahnutiu kostí alebo končatinových ciev.

Pri zasiahnutí kostí sa môžeme stretnúť s hladkým priestrelom, fraktúrou alebo roztrieštením zraneného úseku kosti a vzácne so zástrelom kosti, kedy je v nej nájdený uviaznutý projektil. Pri rozsiahlych trieštivých zlomeninách dlhých kostí môže dôjsť k tukovej embólií do pľúc, tak ako pri iných trieštivých fraktúrach u iných typov zranení. Pri zasiahnutí končatinových ciev obzvlášť väčšieho priemeru môže nastať vykrvácanie a to nie iba vonkajšie, ale aj vnútorné. Pitvou nájdená objemná kapsa krvi v podkoží môže potom vysvetliť relatívne malú krvnú stopu na mieste činu. Poranenie nervov môže spôsobiť paralýzu rôzneho rozsahu.

Pri chladných zbraniach môžeme poranenia rozdeliť na:

• poranenia s poškodením kožného krytu
• bez poškodenia kožného krytu.

Poranenia s poškodením kožného krytu môžeme rozdeliť na:

• bodné,
• sečné,
• rezné.

Bodné poranenia

Charakter bodnej rany a rozsah poškodenia závisia od vynaloženej sily, od typu bodného nástroja a uhlu, pod ktorým nástroj vnikol do tela. Pri bodných ranách môže nastať relatívne slabé vonkajšie krvácanie, a keď sa nôž vytiahne, rana sa scvrkne a nie je taká nápadná ako rezné poranenie. Aby bodné rany spôsobili smrť, treba na to dostatočne dlhú čepeľ, ktorá by prenikla cez hruď alebo žalúdok.

Dôkladné vyšetrenie bodnej rany pomôže odhaliť potrebné detaily o druhu použitej zbrane. Pri bodnej rane môžeme pozorovať vbod (miesto preniknutia bodného nástroja do tela), bodný kanál (dráha bodného nástroja v tele) a výbod (miesto, ktorým bodný nástroj v prípade priebodu z tela výjde). V okolí vbodu zvyčajne nenachádzame na koži žiadne zmeny. Šírka vbodu na odeve býva menšia ako bodný predmet. Bodný kanál je zvyčajne priamy, avšak môže zmeniť svoj pôvodný smer v prípade nárazu bodného predmetu na tvrdé tkanivo alebo pri prudkej zmene polohy obete. Rovnako pohybujúce sa orgány (srdce, pľúca, bránica) môžu zmeniť pôvodný smer bodného kanálu. Dĺžka bodného kanálu sa môže zhodovať s dĺžkou bodného predmetu, môže byť kratšia (ak bodný predmet nie je úplne zabodnutý), ale môže byť aj dlhšia (o viac ako 5 cm). K tomu dochádza pri bodných ranách vedených veľkou silou v dôsledku elasticity kože či podkožia a veľkej pružnosti aj schopnosti deformácie napríklad brušnej dutiny. Výbod je miesto, kde končí bodný kanál, ak hrotová časť bodného nástroja vyjde z tela kožou von. Výbod je zvyčajne menší ako vbod a nemá špeciálnu charakteristiku.

Sečné poranenia

Vznikajú dopadom predmetu s čepeľou na povrch tela. Rozsah a charakter sečnej rany závisia od typu sečného predmetu, vynaloženej sily a smeru pôsobenia sečného predmetu. Majú podobnú charakteristiku ako rezné rany, čiže hladké okraje a ostré uhly. Na rozdiel od rezných rán sú na všetkých úsekoch rovnako hlboké. Krvácajú o niečo menej, pretože dochádza k väčšiemu pohmoždeniu tkaniva. Ak je na spodnej strane sečnej rany kosť, poranenie býva nielen na okostici, ale aj na vlastnom kostom tkanive a nie je vzácnosťou ani preseknutie či rozdrtenie kosti, či čiastočná amputácia alebo odťatie konačatín.

Rezné poranenia v znikajú ťahom a tlakom ostrého predmetu na kožu, keď čepeľ predmetu preniká do podkožia. Charakter reznej rany a rozsah poškodenia závisia od sily vynaloženej pri použití rezného nástroja, charakteru a ostrosti čepele a uhlu, pod ktorým pôsobí rezný nástroj na povrch tela.

Rezné rany spôsobené predmetom s hladkou ostrou čepeľou (nôž), ktorá pôsobí približne kolmo na povrch tela, prenikajú podľa vynaloženej sily rôzne hlbko do podkožných štrktúr i svaloviny, a pri použití veľkej sily môže dôjsť aj k prerušeniu chrupavkového tkania. Kosti zvyčajne nebývajú poškodené, ale na okostici je často možné pozorovať nárez. Šírka rany závisí od elastických vlákien v koži, teda od ich štepiteľnosti. Čím kolmejšie na smerovanie vlákien je rez prevedený, tým je šírka väčšia. Okraje rany sú hladké, uhly ostré, na oboch koncoch je rana zpravidla najplytšia, v centre najhlbšia. Dochádza k prerušeniu všetkých tkanív vrátane ciev, čo vedie k silému krvácaniu. Hladké prerušenie cievnej steny pri rezných ranách totiž neumožňuje jej dostatočnú retakciu (stiahnutie). Čím je uhol sklonu čepele ostrejší, tým je rana plytšia. Môže dôjsť k lalokovitému oddeleniu častí kože či amputácií častí tela ako napr. nosu alebo ušného laloka.

Bezprostrednou prčinou smrti je najčastejšie hemoragický šok spôsobený vonkajším krvácaním z prerušených cievnych zväzkov. Aj otvorené menšie žily môžu viesť k smrti, ak poranenému nie je poskytnutá patričná pomoc a krvácanie nie je včas zastavené, napr. v prípade samovrážd.

Pri poskytnutí prvej pomoci osobe so strelným poranením alebo poranením chladnou zbraňou, by sme mali najprv skontrolovať vitálne funkcie zranenej osoby. Následne by sme sa mali snažiž zastaviť krvácanie stlačením rany, tlakového bodu, polohovaním či použitím škrtidla. Ak sa pri poranení chladnou zbraňou v rane nachádza cudzí predmet, nikdy ho nevyťahujeme z rany. Ďalej sa snažíme zabrániť kontaminácii rán ich prekrytím sterilným obväzom alebo improvizovaným prostriedkom. Po stabilizácií stavu zraneného a zastavení krvácania polohujeme postihnutého a privoláme lekársku pomoc.

Pri bežne používaných neletálnych chemických zbraniach nie je väčšinou zasiahnutá osoba v priamom ohrození života. Použitie chemické paralyzéry nezanechávajú na postihnutom žiadne fyzické následky. Avšak je potrebné dávať pozor na vznik sekundárnych poranení zapríčinených stratou priestorovej orientácie pri ich použití (poranenia vzniknuté následkom pádov alebo narazením do okolitých predmetov). Pri poskytovaní prvej pomoci by sme mali zabrániť panike. Väčšinou má postihnutá osoba zasiahnutú tvárovú časť. Je potrebné jej zabrániť v tom, aby si šúchala tvár, čo by mohlo zhoršiť bolesť. Najlepším okamžitým zásahom po použítí slzného plynu je vystavenie zasiahnutej osoby čerstvému vzduchu, najlepšie vánku. Môže byť použitý aj fén. Pri použití tekutej strely, peny alebo gélu je vhodné opláchnuť postihnuté časti veľkým množstvom tečúcej vody. Ak zasiahnutý nosí kontaktné šošovky, opatrne ich treba odstrániť hneď po dôkladnom umytí rúk. Ak ešte 15 minút po oplachovaní vodou pretrváva pocit bolesti alebo podráždenia v očiach, je nutné navštíviť očného lekára. Oblečenie zasiahnuté slzným plynom by malo byť odstránené z tela hneď ako je to možné a buď ponechané odvetrať alebo uložené do plastového vreca. Osoby asistujúce pri prvej pomoci by mali pracovať v ochranných rukaviciach, aby nedošlo k ich sekundárnej kontaminácii. Ak aj po dekontaminácii pretrváva bolesť na zasiahnutých miestach, je potrebné navštíviť lekára.

Pri bežne používaných neletálnych elektrických technických prostriedkoch používaných v sebaobrane nie je väčšinou zasiahnutá osoba v priamom ohrození života. Použitie elektrických paralyzérov nezanecháva na postihnutom žiadne významné fyzické následky. Je však potrebné dávať pozor na vznik sekundárnych poranení zapríčinených neovládaním kostrového svalstva zasiahnutého elektrickými výbojmi (poranenia hlavy a iných častí tela vznikajú najčastejšie pádom zasiahnutého paralyzovaného tela). Pri poskytnutí prvej pomoci zasiahnutej osobe zabezpečte po zásahu ticho, pokoj a kľud. Polohujte zasiahnutého. Ak leží na zemi, nedvíhajte ho a nevstávajte s ním. Nechajte ho ležať alebo ho posaďte tak, aby sa mohol opierať chrbtom. Odstráňte hladiny elektrolytov z tela zasiahnutej osoby napr. pomocou Emergenu-C alebo podaním vody a banánu. Ošetrite aj zranenia zapríčinené pádom (tento druh nepriamych zranení je po zasiahnutí paralyzérom veľmi častý). Ošetrite aj prípadné poranenia spôsobené ostňami paralyzéra. Ošetrite popáleniny po zásahu ostňov – až po súhlase zasiahnutého, ktorý môže byť v šoku. V prípade svalových kŕčov priložte na postihnuté miesta ľad. V prípade šoku u zasiahnutého sa ho snažte upokojiť.

Použitím neletálnych svetelných a zvukových technických prostriedkov používaných v sebaobrane nedochádza k fyzickému poškodeniu zasiahnutej osoby. Vo väčšine prípadov nie je potrebné poskytnutie prvej pomoci. Ale rovnako ako pri chemických a elektrických zbraniach, môže dôjsť pri ich použití k vzniku sekundárnych poranení spôsobených priestorovou dezorientáciou. Prípadné sekundárne poranenia je nutné podľa potreby ošetriť.