03
Cieľom kapitoly Zaradenie žiaka so zdravotným oslabením v povinnej telesnej výchove je získať poznatky o realizácii školských foriem telesnej a športovej výchovy pre žiakov so zdravotným oslabením. Chceli sme získať názor učiteľov telesnej výchovy na integrovanú a zdravotnú telesnú a športovú výchovu, ich názor na integráciu, ako aj vzájomné prejavy v interakcii medzi intaktnými žiakmi a žiakmi so zdravotným oslabením. Zameriavame sa aj na zistenie počtu žiakov zaradených do zdravotnej alebo integrovanej telesnej výchovy v Trenčianskom samosprávnom kraji. Na základě získaných údajov môžeme konštatovať, že na sledovaných školách narastá počet študentov, ktorí sú oslobodení od telesnej výchovy a súčasne nie sú zaradení ani do integrovanej alebo zdravotnej telesnej výchovy.
Problematika zaradenia žiaka so zdravotným oslabením do jednej z foriem telesnej výchovy je v súčasnosti aktuálna pri vzrastajúcom počte necvičiacich žiakov. Integrovaná a zdravotná telesná a športová výchova predstavujú možnosti zaradenia žiaka so zdravotným oslabením do procesu telesnej výchovy s cieľom zlepšenia ich zdravotného stavu, resp. nezhoršovania zdravotného stavu, a na druhej strane integrovaná telesná a športová výchova je zložkou výchovy aj pre intaktných žiakov.
Integrácia neprináša len výhody pre ľudí so zdravotným oslabením, je významným výchovným činiteľom prispievajúcim k rozvoju spolupatričnosti a vzájomnej akceptácií medzi ľuďmi. Medzi základné práva každého človeka patrí právo na vzdelanie. Integrovaný typ vzdelávania je jedným zo spôsobov naplnenia tohto práva. V prípade, že žiak a neskôr študent so zdravotným oslabením nie je zaraďovaný do jednej z foriem telesnej výchovy, jeho vzťah k pohybu ako prevencii sa výrazne znižuje. Dôležitým ukazovateľom pritom nie je druh zdravotného oslabenia, ale dôsledok, ktorý samotné oslabenie spôsobuje. Preto súhlasíme s Labudovou (2001), ktorá zdravotným oslabením označuje určitú poruchu zdravia alebo dôsledok existencie poruchy, ktorá sa prejavuje oslabovaním až limitáciou telesnej, zmyslovej, mentálnej funkcie alebo funkcie činnosti vnútorných orgánov, ktoré zabraňujú bežnému konaniu a plnohodnotnej účasti takéhoto človeka v živote a aj telesnej výchove. Podobne i Vašek (2006) označuje osobu so zdravotným postihnutím za jednotlivca trpiaceho nejakým druhom trvalého telesného, duševného, zmyslového alebo rečového poškodenia, ktoré mu bez špeciálnej pomoci viac-menej znemožňuje spĺňať požiadavky bežného vzdelávacieho procesu a prevádzky. V minulosti sa školskou integráciou rozumelo aj vzdelávanie žiakov v špeciálnych triedach, avšak v súčasnosti sa školskou integráciou chápe iba individuálne začlenenie žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami do tried školy bez špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb. Podľa zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní špeciálnou výchovno-vzdelávacou potrebou rozumieme požiadavky na úpravu podmienok, obsahu, foriem, metód a prístupov vo výchove a vzdelávaní pre dieťa alebo žiaka, ktoré vyplývajú z jeho zdravotného znevýhodnenia alebo nadania alebo jeho vývinu v sociálne znevýhodnenom prostredí, uplatnenie, ktoré je nevyhnutné na rozvoj schopností alebo osobnosti dieťaťa alebo žiaka a dosiahnutie primeraného stupňa vzdelania a primeraného začlenenia do spoločnosti.
Do skupiny žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami zaraďujeme:
a/ žiak so zdravotným postihnutím − žiak s mentálnym postihnutím, sluchovým postihnutím, zrakovým postihnutím, telesným postihnutím, s narušenou komunikačnou schopnosťou, s autizmom alebo ďalšími pervazívnymi vývinovými poruchami alebo s viacnásobným postihnutím;
b/ žiak chorý alebo zdravotne oslabený − je žiak s ochorením dlhodobého charakteru;
c/ žiak s vývinovými poruchami;
d/ žiak s poruchou správania.
Jönsson (1994) integrované vzdelávanie chápe ako usporiadanie školy takým spôsobom, ktoré dokáže poskytnúť primerané vzdelávanie všetkým žiakom.
Proces začleňovania žiaka so zdravotným oslabením so sebou prináša výhody, ale i riziká pre integrovaných žiakov, intaktných žiakov, ale i samotného učiteľa. Podobného názoru je i Požár (2005), podľa ktorého prítomnosťou zdravotne oslabeného žiaka dochádza k obohateniu ostatných žiakov. Intaktní žiaci si začnú uvedomovať, že ľudia sú rôzni, a zároveň by sa mali stať viac tolerantní. S takýmto názorom súhlasíme a môžeme vyzdvihnúť ešte viac význam integrácie. Transfer získaných skúsenosti z jednej oblasti do druhej predstavuje výhodu prekračujúcu rámec integrácie.
Za najväčší prínos integrácie považujeme vzájomnú akceptáciu zo strany žiakov, ale i učiteľov, kde rovnako intaktní žiaci a žiaci so zdravotným oslabením sú si rovnocenní. Zdravotná a integrovaná telesná a športová výchova je zároveň prevenciou zhoršenia zdravotného stavu, resp. nezhoršovania zdravotného stavu. Avšak v jej realizácii sa objavujú mnohé problémy súvisiace so zaradením žiaka. V súčasnosti sme svedkami fenoménu v oblasti školskej telesnej a športovej výchovy, keď vzrastá počet necvičiacich žiakov (Bendíková, 2010; Šimonek, 2010; Juráková, 2006). Ak sa v školskej telesnej a športovej výchove zvyšuje počet necvičiacich žiakov a žiakov oslobodených od telesnej výchovy, tak v danej škole by mala byť vytvorená Zdravotná telesná a športová výchova. Integrovaná telesná a športová výchova znamená, že žiaci so zdravotným oslabením sa vzdelávajú spoločne so žiakmi intaktnými v jednej skupine.
Získanie poznatkov o realizácii školských foriem telesnej a športovej výchovy pre žiakov so zdravotným oslabením.
Prieskum sme realizovali formou dotazníka, ktorý sme doručili na všetky stredné školy v Trenčianskom samosprávnom kraji, do ktorých patria štátne, súkromné a cirkevné gymnázia; štátne, súkromné a cirkevné stredné odborné školy. Z celkového počtu 58 oslovených stredných škôl sa do prieskumu zapojilo 41, čo predstavuje 70,6 % škôl. V Trenčianskom samosprávnom kraji podľa Ministerstva školstva Slovenskej republiky v školskom roku 2010/2011 študuje na stredných školách 29 098 študentov, z toho je 13 888 dievčat, čo predstavuje 47,7 %.
(http://www.uips.sk/statistiky/statisticka-rocenka---specialne-skoly) V dotazníku sme učiteľom telesnej výchovy daných škôl položili otázky s cieľom zistiť ich názor na integráciu na škole, kde pôsobia, a na účasť žiakov so zdravotným oslabením v telesnej výchove. Otázky boli zamerané na zistenie názorov na integráciu, vzťahu učiteľa k žiakovi so zdravotným oslabením, ako aj prejavov medzi intaktnými žiakmi a žiakmi so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Pri spracovaní dotazníka sme použili matematické a štatistické metódy, pričom sme samostatne vyhodnotili odpovede na každú otázku a porovnali sme názor mužov a žien. Využili sme tiež základné logické metódy ako analýzu, syntézu a porovnávanie. Výsledky sme spracovali v úrovni frekvenčnej, percentuálnej a komparatívnej analýzy (Chí-kvadrát) a spracovali sme ich na úrovni 1 %, 5 % a 10 % hladiny štatistickej významnosti.
Žiak so zdravotným oslabením môže byť zaradený v škole do jednej z foriem povinnej telesnej výchovy, a to buď do zdravotnej telesnej a športovej výchovy, telesnej a športovej výchovy, alebo do integrovanej telesnej a športovej výchovy.
Tabulka 1 Počet študentov úplne oslobodených od telesnej výchovy a žiakov zaradených do jednej z foriem telesnej výchovy
Integrovaná telesná a športová výchova | Zdravotná telesná a športová výchova | Žiaci úplne oslobodení od telesnej výchovy | |
Počet žiakov | 133 | 95 | 761 |
Z celkového počtu 989 žiakov so zdravotným oslabením je do zdravotnej a integrovanej telesnej a športovej výchovy zaradených len 228 žiakov, čo predstavuje len 23 %!
Tabulka 2 Počet škôl, ktoré zaradili zdravotne oslabených žiakov do integrovanej alebo zdravotnej telesnej a športovej výchovy
Integrovaná telesná a športová výchova | Zdravotná telesná a športová výchova | |
Počet žiakov | 133 | 95 |
Počet škôl | 18 | 15 |
Z tabuľky vyplýva, že v sledovaných školách len 18 z nich zaradilo žiaka so zdravotným oslabením do integrovanej telesnej a športovej výchovy a v 15 školách zo 41 škôl boli vytvorené podmienky pre zaradenia žiakov so zdravotným oslabením do zdravotnej telesnej a športovej výchovy.
V tabuľke č. 3 uvádzame dĺžku praxe učiteľov telesnej a športovej výchovy, ktorí nám odpovedali na otázky dotazníka.
Tabulka 3 Dĺžka praxe učiteľov
|
do 10 rokov | 10-20 rokov | 20-30 rokov | 30 rokov a viac |
Muži (v %) | 17,9 | 42,9 | 28,6 | 10,7 |
Ženy (v %) | 15,4 | 43,2 | 23,1 | 15,4 |
Poznatky priamo z praxe sú neoceniteľným zdrojom informácií pre učiteľa, rozširujú jeho schopnosť adekvátne reagovať na meniaci sa proces počas vyučovania. Stanovisko k oslabenému sa premieta aj zo skúseností z práce s ním. Preto sme chceli zistiť, do akej miery učitelia telesnej výchovy majú aktívnu skúsenosť s vyučovaním žiaka zdravotne oslabeného.
Graf 1 Skúseností učiteľa so žiakom so zdravotným oslabením
Až 75 % opýtaných učiteľov mužského pohlavia a 76,9 % žien (graf č. 1) sa v súčasnosti stretáva počas vyučovania so žiakom so zdravotným oslabením, čím naozaj vzrastajú zvýšené požiadavky na učiteľa. Skúsenosť s integráciou malo v minulosti len 7,1 % mužov, keď bol do hodiny telesnej a športovej výchovy integrovaný žiak so zdravotným postihnutím. Na druhej strane nás prekvapilo, že 17,9 % mužov a 23,1 % žien sa nikdy nestretlo so žiakom so zdravotným oslabením, teda nemajú žiadne praktické skúsenosti s integráciou počas hodiny.
Vzťah a postoj učiteľa k zdravotne oslabenému žiakovi zohráva dôležitú úlohu, ktorá môže byť pre žiaka motiváciou, ale častokrát môže viesť k psychickým problémom vychádzajúcim z charakteru poruchy zdravia.
Graf 2 Stanovisko učiteľa telesnej výchovy k zdravotne oslabenému žiakovi
Z údajov vyplýva (graf č. 2), že 24,1 % mužov a 23,1 % žien rešpektuje zdravotný stav žiaka a nezaraďuje ho do činnosti počas hodiny. Uvedené zistenie upozorňuje na to, že učitelia akceptujú zdravotný stav žiaka, ale až štvrtina z nich vlastne nepodporuje iným spôsobom jeho pohybovú aktivitu. Myslíme si, že žiakovi nie je poskytované jeho právo na telovýchovné vzdelanie počas vyučovania, čo nie je správne. Príčiny tohto stavu je veľmi ťažké určiť, možným vysvetlením je neznalosť učiteľa o možnostiach práce so zdravotne oslabeným žiakom alebo nedostatok materiálneho zabezpečenia, avšak pri takomto stave rozhodujúcu úlohu zohráva samotná škola.
Potešiteľným zistením bolo, že až 53,6 % mužov a 69,2 % žien zaraďuje žiaka do aktivity počas hodiny s intaktnými žiakmi. Diskutabilný by mohol byť iný údaj a to ten, že až 10,7 % mužov vyžaduje prítomnosť žiaka na hodine, ale žiak sa môže rozhodnúť či chce cvičiť alebo nebude cvičiť. V prípade, ak takýto žiak bol lekárom odporúčaný na účasť v telesnej výchove, mal by učiteľ hľadať možnosti a rozsah učiva, ktoré by zdravotne oslabený zvládol.
Uvedené zistenie vytvára objektívnu prekážku rozvoja integrácie ve školách. Učiteľ by mal vyžadovať plnenie povinností žiaka, a nie takýmto spôsobom tolerovať žiaka. Rovnako prekvapivým zistením bolo, že až 14,3 % mužov a 7,7 % žien dovoľuje žiakovi, ktorý je oslobodený od cvičenia na hodine telesnej a športovej výchovy, zapájať sa do činnosti. Nemôžeme súhlasiť s takýmto zistením, pretože takýmto spôsobom môže byť ohrozené zdravie samotného žiaka ako aj samotného učiteľa, ktorý nerešpektuje rozhodnutie lekára.
Z uvedeného zistenia stavu zapájania žiakov so zdravotným oslabením do procesu vyučovania telesnej výchovy ve škole sa ukazuje, že by bolo vhodné legislatívne spresniť možnosti aktivizácie žiaka podľa návrhu lekára a tiež jednoznačne formulovať vyjadrenie od lekára. Myslíme si, že zaradenie žiaka lekárom do skupiny zdravotne oslabený alebo zdravotne znevýhodnený by nemalo byť prekážkou pre aktívnu účasť na vyučovaní telesnej výchovy.
Učiteľ v škole sa v rámci vyučovacieho procesu stretáva s rôznymi druhmi zdravotného oslabenia, ktoré významne ovplyvňujú vyučovací proces a vyžadujú od učiteľa zvýšené úlohy nielen zo strany bezpečnosti vyučovania. Preto sme chceli zistiť od učiteľov, s ktorým typom zdravotného oslabenia sa na vyučovaní najčastejšie stretávajú.
Graf 3 Typy zdravotného postihnutia na integrovanej telesnej a športovej výchove
Z odpovedí učiteľov vyplynulo (graf č. 3), že vzrastá počet porúch držania tela, kde až 30,2 % odpovedí mužov a 24,4 % odpovedí žien označilo túto možnosť za najčastejšie zdravotné oslabenie u žiakov. Príčiny tohto stavu môžeme hľadať v absencii pohybovej aktivity, v nesprávnom spôsobe sedenia či zrýchlenom ráste počas puberty.
Až 22,2 % odpovedí mužov a 17,1 % odpovedí žien ukazuje, že učitelia sa v procese vyučovania stále viac stretávajú s astmou u žiakov. U žiakov sa učitelia pri vyučovaní stretávajú tiež s kardiovaskulárnymi ochoreniami, kde zo všetkých odpovedí vyznačilo túto možnosť 14,3 % mužov a 19,5 % žien. Takmer 15 % odpovedí mužov a 10 % odpovedí žien sa najčastejšie stretáva počas vyučovania integrovanej telesnej a športovej výchovy so sluchovým postihnutím.
Vzrastajúcim trendom je nástup civilizačných chorôb vo svete, medzi ktoré zaraďujeme aj cukrovku. Z odpovedí učiteľov vyplynulo, že 7,9 % mužov a 12,2 % žien sa stretáva s cukrovkou počas vyučovania integrovanej telesnej a športovej výchovy. Telesné postihnutie v mnohých ohľadoch kladie veľké nároky zo strany žiaka, ale aj učiteľa na proces, a to nielen z hľadiska bezpečnosti, ale aj organizácie samotného procesu. Len 6,3 % mužov a 2,4 % žien sa najčastejšie stretáva na integrovanej telesnej a športovej výchove s telesným postihnutím. Odpovede 1,6 % mužov a 9,8 % žien potvrdili, že učitelia sa v procese vyučovania stretávajú tiež s intelektovým postihnutím. Prekvapujúce bolo, že iba 1,6 % mužov a 4,9 % žien sa stretlo vo vyučovaní integrovanej telesnej a športovej výchovy s obezitou.
Integrovaný proces má dopad aj na žiaka intaktného. Každý žiak má právo na rovnaký prístup počas vyučovania zo strany učiteľa, preto sme chceli zistiť ako sa prejaví prítomnosť zdravotne oslabeného žiaka na hodine.
Graf 4 Prejavy zaostávania zdravého žiaka na integrovanom vyučovaní
Spomalenie pracovného tempa ako dôsledok prítomnosti žiaka so zdravotným oslabením pri integrovanom vyučovaní sme zaznamenali až v 25 % názoroch u mužov a v 15,4 % názoroch žien (graf č. 4). Túto skutočnosť nepovažujeme za dobrú nakoľko sme presvedčení, že integrácia má svoje špecifiká a nemala by sa takto prejaviť u intaktného žiaka. V takomto prípade je potrebné hľadať príčiny zisteného stavu. Rozdielne tempo žiakov na vyučovaní sa prejavuje nielen medzi intaktnými žiakmi a žiakmi so zdravotným oslabením, ale aj medzi intaktnými žiakmi navzájom. Následne môže z takéhoto stavu vzniknúť apatia. Tento názor sme zaznamenali v 5 % názoroch mužov a 30,8 % názoroch žien. Prekvapivým zisteným bolo, že takmer ¼ názorov u mužov vyjadrila obavu, že intaktný žiak v integrácii so žiakom so zdravotným oslabením bude postupovať pomalšie v učení. U žien sme sa týmto názorom nestretli. Celkovo existuje štatistický významný rozdiel medzi názorom mužov a žien na 1 % hladine významnosti.
Každý žiak ma právo rovnakého prístupu zo strany učiteľa, mnohí intaktní žiaci môžu mať pocit pomalšieho napredovania v dôsledku prítomnosti žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Požadovanie individuálneho prístupu pre intaktných žiakov sme zaznamenali v 17,5 % odpovediach u mužov a 34,6 % odpovediach u žien. Prekvapilo nás zistenie, že takmer 1/3 názorov u mužov a 1/5 názorov u žien považuje za prejav zaostávania zdravého žiaka neporozumenie pokynom zo strany učiteľa.
O zaradení žiaka do jednej z foriem povinnej telesnej výchovy rozhoduje lekár. Následne je žiak zaradený buď do zdravotnej telesnej a športovej výchovy, telesnej a športovej výchovy alebo integrovanej telesnej a športovej výchovy.
Žiak by mal byť zaradený do jednej z foriem telesnej výchovy. Avšak v súčasnosti nie je ojedinelým prípadom, keď žiak (študent) je úplne oslobodený od telesnej výchovy. Tento stav potvrdila aj naša práca. Z celkového počtu 989 žiakov so zdravotným oslabením je do zdravotnej alebo integrovanej telesnej a športovej výchovy zaradených len 228 žiakov, čo predstavuje len 23%. Súčasný stav považujeme za veľmi vážny, kde veľká časť žiakov (študentov) je oslobodená od telesnej výchovy. Tento stav potvrdzuje aj Šimonek a kol. (2005), ktorí na vzorke nitrianskych škôl uvádzajú počet necvičiacich chlapcov od 27,7 % do 39,6 %, zatiaľ čo počet necvičiacich dievčat v rozmedzí 38,2 % až 48,1 %. Podobné, rovnako alarmujúce čísla, zistila aj Bendíková (2010): až 48 % z 269 študentiek stredných škôl absolvovalo iba 21 hodín telesnej a športovej výchovy, čo v skutočnosti predstavuje iba 1/3 stanovenej ročnej dotácie. Neúčasťou žiakov sa zaoberal aj Slezák (2004), ktorý na vybraných stredných školách s celkovým počtom 8640 chlapcov v sledovanom období 19 dní zistil, že do telesnej výchovy sa zapojilo len 39,56 % chlapcov a zo 7836 dievčat do telesnej výchovy bolo v sledovanom období zapojených len 48,06 % všetkých dievčat. Medzi ostatnými sa nachádzali samozrejme aj žiaci so zdravotným oslabením. Na základe odpovedí učiteľov (27,3 %) možeme konštatovať, že vzrastá počet porúch držania tela. Podobné výsledky zaznamenal aj Samko (2001), ktorý na sledovanom súbore z 3996 žiakov bolo 118 so zdravotným postihnutím a až 24,5 % malo poruchy pohybového aparátu. Príčiny tohto stavu môžeme hľadať vo viacerých oblastiach, kde jednou z nich je aj nedostatok pohybovej aktivity. Myslíme si, že práve zaradenie žiaka buď do integrovanej alebo zdravotnej telesnej a športovej výchovy môže prispieť k zlepšeniu tohto stavu.
Do vzájomnej konfrontácie môžeme dať aj zistenia Labudovej a Verčikovej (2004), ktoré na výskumnom súbore 102 študentov FTVŠ UK zistili, že žiaci s oslabením spomalia výučbu, a to vo viac ako v polovici názorov. Naším zisteným bolo, že takmer ¼ názorov u mužov vyjadrila obavu, že intaktný žiak v integrácii so žiakom so zdravotným oslabením bude postupovať pomalšie v učení. Týmto zistením potvrdzujeme, že je potrebné v rámci štúdií zamerať sa nielen na integrovaného žiaka, ale aj intaktného.
Na základe zistených poznatkov prinášame niekoľko návrhov na zlepšenie rozvoja integrovanej a zdravotnej telesnej a športovej výchovy:
(brož. vaz., s. 22 - 36)