Obsah

07

Technické a taktické aspekty olympijského windsurfingu

Úvod

Windsurfing je šport patriaci medzi adrenalínové športy v prírode, pri ktorom jazdec na dva až štyri metre dlhom plaváku využíva pomocou plachty silu vetra k pohybu po vodnej hladine. Jedná sa v podstate o spojenie surfingu a jachtingu. Na rozdiel od plachetnice je sťažeň plachty pripevnený k plaváku pomocou ohybného kĺbu, čo umožňuje jazdcovi takmer ľubovoľnú manipuláciu s oplachtěním, a tým aj riadenie smeru plavby pri výtlačnej plavbe. Pri vyšších rýchlostiach sa plavák dostáva do sklzu a je možné ho riadiť jednoduchým nakláňaním podobným ako pri jazde na skateboarde. V prenesenom význame sa ako windsurfing označuje aj celé plavidlo, teda plavák sa stožiarom a plachtou. Windsurfing ale nie je len šport. Pre mnoho ľudí sa stal aj životným štýlom a názorom na svet s nekonečným obzorom nových zážitkov, možností zlepšovať vlastné schopnosti as pocitom dokonalého splynutia s prírodou.

Windsurfing je tiež olympijský šport, kde pre dosiahnutie vysokej úrovne je potrebné veľké majstrovstvo. Veď byť najlepší v akomkoľvek športe je vždy veľmi obtiažne. Existujú však určité predpoklady pre úspešný výkon, ktoré musia byť splnené. Dosahovanie vysokej výkonnosti je opäť náročné, a to je dôvod prečo je veľmi zaujímavé a pre športovú prax potrebné skúmať faktory determinujúce športový výkon.

Vznik windsurfingu a vývoj olympijskych tried windsurfingu

Windsurfing uzrel svetlo sveta v Kalifornii, kde Jim Drake a Hoyle Schweitzer v rokoch 1967 až 1968 osadili surf sťažňom, rahnom a trojuholníkovú plachtou s voľným závesom. Uplynulo 7 rokov a roku 1975 na vodnej nádrži Jesenice pri Chebe bol odštartované prvé preteky v Československu.

V 80. rokoch minulého storočia došlo k najväčšiemu rozvoju windsurfingu u nás. Počty pretekárov na regatách stúpali rádovo na stovky, čo bolo usporiadateľsky a bezpečnostne nezvládnuteľné. Preto muselo dôjsť k obmedzeniu počtu pretekárov, a tak vznikli výkonnostnej triedy. Vďaka veľkej popularite tohto mladého športu na celom svete sa už roku 1984 windsurfing objavuje aj v programe olympijských hier.

Los Angeles 1984

Windsurfing bol spolu so synchronizovaným plávaním prvýkrát zaradený do programu olympijských hier v roku 1984, ktorých sa športovci sovietského bloku – medzi nimi tiež Československa – z rozhodnutia ZSSR nezúčastnili. Olympijskym typom windsurfingu bol monotyp Winglider s 6,5 m² veľkou plachtou.

Soul 1988

24. letné olympijské hry sa uskutočnili v čase od 17. septembra až do 2. októbra 1988 v Soule v Južnej Kórei. Zúčastnilo sa ich 8 465 športovcov zo 159 krajín. Súťažilo sa v 263 disciplínach 27 športov. Tieto hry bojkotovala Severná Kórea a tiež Kuba. V jachtingu sa pretekalo vo veľkom prístavnom meste Pusan​​. Vtedajším plavidlom bol monotyp Lechner s 6.7 m² veľkou plachtou.

Barcelona 1992

25. letné olympijské hry sa uskutočnili v čase od 25. júla až do 9. augusta 1992 v Barcelone v Španielsku. Zúčastnilo sa ich 9 956 športovcov zo 169 krajín. Súťažilo sa v 286 disciplínach 32 športov. Jachting sa odohrával priamo v Barcelone na mori. Na tejto olympiáde prvýkrát štartujú vo windsurfingu ženy. Lechner stále zostáva olympijským plavidlom, ale s 7,3 m² veľkou plachtou, ktorá už bola opatrená výstuhami (spirami).
Na týchto hrách bol prvýkrát zástupca československého windsurfingu. Patrik Hrdina z Prahy vybojoval 25. miesto.

Atlanta 1996

26. letné olympijské hry sa uskutočnili od 19. júla do4. augusta 1996 v Atlantě v USA. Jachting se jazdil v 500 km vzdialenom pobrežnom meste Savannah. Pretekalo 46 windsurfistov, z ktorých Českú republiku opäť reprezentoval Patrik Hrdina, ktorý obsadil 30. miesto a Slovensko Patrik Pollák, ktorý bol 25. Trieda windsurfing bola zastúpená prvý krát kompletom Mistral One Design, ktorý bol oplachtený 7,4 m² veľkou plachtou.

Sydney 2000

Hry 27. olympiády sa konali v austrálskom Sydney v septembri 2000. Jachting sa odohrával vo vlastnom centre Sydney v tamojšom prístave Sydney Harbour, kde bol striedavý a veľmi slabý vietor vinou vysokých budov. Vo windsurfingu sa po kladných odozvách z minulej olympiády opäť pretekalo na plavidle Mistral One Design. Zástupca Českej republiky na hrách chýbal, slovenský reprezentant Patrik Pollák skončil 26.

Atény 2004

28. letné olympijské hry sa konali v gréckych Aténach v auguste 2004. Veľkým úspechom bola strieborná medaila (prvá medaila českých jachtárov v histórii OH) Lenky Šmídovej v triede Európa. Windsurfing bol tretíkrát a naposledy zastúpený triedou Mistral One Design. Českú republiku reprezentoval Tomáš Malina a skončil na 31. mieste spomedzi 34 účastníkov. Slovenský reprezentant Martin Lapoš športovo úplne zlyhal a skončil ako posledný.

Peking 2008

29. letné olympijské hry sa konali v čínskom Pekingu od 8. augusta 2008 do 24. augusta 2008. Jachting bol usporiadaný v 700 km juhovýchodne vzdialenom prímorskom veľkomeste Quingdao, ktoré leží pri veľmi teplom a znečistenom Žltom mori. Prvýkrát na týchto hrách bol pre preteky použitý nový monotyp olympijskej triedy windsurfingu Neilpryde RS: X s 9,5 m² veľkou plachtou. Slovenský reprezentant Patrik Pollák skončil v konkurencii 35 športovcov na 30. mieste, windsurfista z Českej republiky sa na OH nekvalifikoval.

Londýn 2012

V poradí 30. letné olympijské hry sa konali vo Veľkej Británii, v Londýne. Podobne, ako na OH 2008 v Pekingu, pretekalo sa na monotype olympijskej triedy windsurfingu Neilpryde RS:X s 9,5 m² veľkou plachtou. Českú republiku reprezentoval Karel Lavický, ktorý spomedzi 38 účastníkov obsadil 36. miesto. Slovensko nemalo zastúpenie.

Z celej histórie účastníkov olympijských hier z Československa, Českej republiky a zo Slovenska sme zistili, že opakovane boli fundamentálné predpoklady pre dosiahnutie vysokých športových výkonov na primerane vysokej úrovni a porovnateľné so svetovými konkurentami. Išlo o somatické parametre, úroveň kondičných, koordinačných, funkčných a psychických schopností. Podstatný rozdiel bol hlavne vo výrazne slabšom profesionálnom prístupe, trénerskom zabezpečení, s ktorým sú prepojené kvality v technickej a taktickej oblasti a tie sa pre získanie popredných olympijských umiestnení ukázali ako rozhodujúce a nenahraditeľné inými faktormi.

Ako je zo súhrnu zrejmé, problematiku olympijského windsurfingu ovplyvňuje najmä fakt, že takmer na každej z uvedených olympiád sa menilo vybavenie. To značne menilo techniku a taktiku plavby, jazdecký štýl a tréningovú prípravu.

Tak ako napríklad v lyžovaní, aj vo windsurfingu sa stále vyvíjajú nové technológie, tvary a ďalšie inovácie.

Súčasné triedy pretekýrskeho windsurfingu

Počas nie príliš dlhej histórie tohto športu sa vyvinula pomerne široká škála podôb plavidla, v ktorých sa dnes windsurfing vyskytuje.


1. Trieda RACEBOARD - Najviac zastúpená trieda v ČR, SR i vo svete v okruhovom windsurfingu. Je vybavená 3,8 m dlhým plavákom s oplachtením veľkosti 9,5 m² . Olympijská trieda od roku 1984 do 2004.

2. Trieda FORMULA - Je vybavená 1 m širokým , 2,75 m dlhým plavákom. Pretekár si môže vziať ľubovoľne veľkú plachtu vzhľadom k sile vetra.

3. Trieda FREESTYLE (wave) - Táto trieda unožňuje uskutočňovanie najnáročnejších trikov za určitý čas. Pretekári môžu vykonávať skoky na vlnách alebo rôzne obraty a otočky na rovnej hladine. Používajú sa kratšie dosky okolo 2,5 m dlhé a plachty 4-6 m² veľké. Jazdec si typ vybavenia môže zvoliť sám vzhľadom k svojej váhe a sile vetra.

4. Trieda SLALOM - Preteky sa jazdia medzi dvoma bójami iba na bočný vietor. Štart je hromadný a úlohou je prejsť čo najrýchlejšie stanovený počet kôl. Pretekár si môže zvoliť ľubovoľnú veľkosť plachty a typ plaváku.

5. Trieda SPEED - Účelom je dosiahnuť čo najvyššiu rýchlosť na voľnej hladine v sile vetra, ktorý práve fúka. Rýchlosť je meraná radarom z lode.

6. Trieda RS : X - Olympijská trieda od roku 2005 pod záštitou asociácie ISAF. Tento monotyp vyrába firma Neilpryde. Jazdí sa bez rozdielu váh v kategóriách žien a mužov na tzv. kurzovej trati v podobe štvorca.

Systém kvalifikácie na OH

Olympijské hry sú najväčšou športovou udalosťou modernej doby. Účasť na nich je snom každého športovca. Kvalifikácia na olympijské hry býva kľúčovým stupňom športovej kariéry, športovec ňou musí úspešne prejsť, aby okúsil chuť olympiády.
Vo windsurfingu prebieha kvalifikácia rok pred OH a v roku konania OH. Z každého štátu sa môže nominovať iba jeden pretekár, čo znižuje kvalitu štartového poľa, pretože štáty patriace medzi svetovú jachtárskou elitu sú diskriminované. Počet štátov, ktoré sa v minulosti zúčastnili olympiády, sa pohyboval medzi 33-46 . V súčasnej dobe uskutočňuje olympijský windsurfing približne 60 národných asociácií. Medzi štáty, ktoré tradične na OH dominujú , sú napr. Francúzsko, Poľsko, Španielsko, Veľká Británia, Izrael, Nový Zéland, Austrália atď. Jedná sa o veľké prímorské štáty s dobrými podmienkami pre jachting a windsurfing a disponujúcimi početnou a kvalitnou základňou reprezentantov. Na výkonnosti a výsledkoch športovcov v nominačných regatách, ktorými bývajú majstrovstvá sveta a Európy, závisí ich kvalifikácia .
Pretekár sa môže kvalifikovať tromi spôsobmi: (napr. Londýn 2012 - 38 štátov)
1. Rok pred olympiádou sa na MS umiestniť medzi najlepšími 12. (Nominácia prvých 12 najlepších štátov).

2. V roku konania olympiády uspieť na MS medzi zostávajúcimi štátmi.
3. Olympijský výbor má právo vybrať 2-4 štáty na tzv divokú kartu. (Najčastejšie to bývajú uspoiadateľský štát a niektoré krajiny, kde sa prejavil windsurfing ako úspešne sa rozvíjajúci šport).

Materiálno - technické aspekty olympijského windsurfingu

V súčasnosti používaným plavidlom je monotyp RS: X ( pozri obr 1, 2), ktorý je na olympijskej scéne už od Atén 2004. Ide o novú olympijskú triedu vo windsurfingu, ktorá sa začala vyrábať od roku 2005 a po prvý raz na OH v Pekingu 2008 bola olympijským plavidlom. Pretekári používali po mnoho rokov komplet Mistral One Design, ktorý sa výrazne líšil od súčasnej triedy RS: X. Zmeny boli vykonané ako v použitom materiály na výrobu (80% karbón, 20% laminát), tak v technológii, rozmeroch, hmotnosti a tvaru oplachteného plaváku. Nový typ plaváku je schopný od 6 m/s sily vetra jazdiť kurz proti vetru v sklze, čo v predchádzajúcej olympijskej triede windsurfingu možné nebolo. Pretekanie sa tým zrýchlilo a stalo atraktívnejším. Ak vietor klesne pod hranicu 6 m/s, komplet RS: X je bohužiaľ oveľa pomalší ako dlhý plavák (Raceboard) pri akomkoľvek kurze. Zmena plavidla mala tiež za následok posunutie ideálnej hmotnostnej hranice zo 70 kg na 77 kg. To bezpochyby otvára cesty aj iným typom pretekárov. Najlepší jazdci merajú viac ako 185 cm, pretože páka, ktorou pretekár pôsobí proti odporu plachty a tým vyvyžuje, je väčšia. Samozrejme to platí len pri silnom vetre. Naopak, pri slabom vetre majú menší a ľahší pretekári nespornú výhodu .

Video 1 Závodníci přijíždějí do cíle na boční kurz v mírném větru za pomoci pumpingu.

Video 2 Závodníci se vracejí po odjeté rozjížďce na břeh.

Video 3 Čekání na start, taktická porada.

Video 4 Situace krátce po startu, kurz ostře proti větru, závodník následně vykonává obrat proti větru.

Video 5 Závodníci jedou pravobokem proti větru zavěšeni v trapézovém úvazku.

Zostavenie kompletního windsurfingu

Pre nastrojenie oplachtenia potrebujeme vhodnú, najlepšie trávnatú plochu, aby sa plachta nepoškodila. Plachtu vysunieme z obalu a rozvinieme tak, aby špička plachty smerovala po vetre. Spojíme oba diely sťažňa a začneme ho zasúvať zospodu do komína plachty. Komín je lukovitě ohnutý, preto zasunutie ide ťažko, ale lepšie sa so sťažňom otáča. Plachta má dve kambery (oporné úchyty plachty), ktoré sa však zaklapujú nakoniec, až keď je plachta napnutá. Pri zasúvaní je preto potrebné trafiť sa mimo kembery. Po vsunutí sťažňa na neho ešte nasadíme nadstavec pre nastavenie optimálnej dĺžky sťažňa vzhľadom k aktuálnej sile vetra. Na stupnici od 24 cm - slabý vietor, 26 cm - stredný vietor, 28 cm - silný vietor .
Ďalej nasadíme (navlečieme) spodným lemom plachty rahno a pripevníme ho pomocou jednoduchej kruhovej čeľuste (rýchloupínacie pracky) ku sťažňu, a to do výšky ramien jazdca. Po upevnení rahna prejdeme na jeho druhý koniec a prevlečieme trimovanie na rahne okom na bočnom leme plachty. (Rahno je tiež teleskopicky výsuvné rovnako ako nadstavec. Používame tu rovnaké hodnoty podľa sily vetra ako u nástavca). Po predpnutí plachty na rahno sa presunieme späť ku sťažňu a začneme tesne pod uchytením rahna pripevňovať trimovanie na sťažeň pomocou sťahovacej slučky. Dolný koniec trimovania pretiahneme najskôr cez kladku pätky a následne do kladky plachty. Takto pokračujeme 3x a končíme v záseku, ktorý je zatavený v päte nadstavca. V plachte je integrovaná trojkladka rovnako ako v nadstavci. Znižujú silu potrebnú k vypnutiu plachty. Po predpnutí plachty na sťažni aj rahne môžeme ešte prejsť k zaklapnutiu kembier na sťažeň. Pre finálne dotiahnutie plachty je dobré použiť napinák alebo trapézový hák, pretože sila, ktorú musíme vyvinúť na dotiahnutie plachty, je značná. Keď plachtu maximálne uťahujeme do silného vetra, nemusíme sa obávať zlomenia sťažňa, pretože sú vyrobené s ohľadom na takéto zaťaženie. Pri konečnom napnutí by mali byť kladky čo najviac pri sebe. Zvyšné lanko z trimovania sa zasúva zo spodku pätky do nástavca. Posledným krokom je upevnenie vyťahovacieho lana k nadstavcu a vsunutie kĺbu do nástavca za pomoci poistky.

Športový výkon vo windsurfingu

Športový výkon a športová výkonnosť patria k základným kategóriám športu. Športové výkony možno charakterizovať prostredníctvom výsledkov, ktoré určujú pomer síl medzi športovcami a družstvami v danej súťaži. Tento pomer je možné v niektorých športoch kvantifikovať pomocou ukazovateľov času, vzdialenosti, hmotnosti,... Existujú ale aj ďalšie športy, kde sa celkové poradie určuje na základe subjektívneho posudzovania rozhodcov alebo vzájomným poradím pretekárov bez ohľadu na dosiahnutý časový rozdiel. Práve posledný typ hodnotenia je používaný aj v športe windsurfing (Psalman1995).

Športový výkon charakterizujeme ako aktuálny prejav špecializovaných schopností športovca (výsledok adaptácie) v uvedomelej činnosti zameranej na riešenie pohybovej úlohy, ktorá je vymedzená pravidlami daného športového odvetvia, resp. disciplíny.

Športovú výkonnosť charakterizujeme ako schopnosť športovca podávať daný výkon opakovane v dlhšom časovom úseku na pomerne stabilnej úrovni (Choutka, Dovalil 1991).

Choutka (1976), a Havlíček (1983) chápu športový výkon ako ucelený systém, ktorý má svoju štruktúru, účelné usporiadanie faktorov a vzťahov medzi nimi. Zdôrazňujú dynamickosť štruktúry športového výkonu, schopnosť meniť sa, zdokonaľovať a prispôsobovať sa novým podmienkam.

Pod pojmom faktor rozumieme každý prejav funkcie, vlastnosti, schopnosti, deja, stavu, vedomostí atď., ktoré sú v rámci daného výkonu podmienkou jeho realizácie a pôsobia ako rozhodujúce činitele. Komplexne kvantifikovať všetky faktory participujúce na športovom výkone je veľmi náročné, ba snáď aj nemožné. To znamená, že v prípade ak daný faktor nemožno zmerať, musíme sa uspokojiť s jeho kvalitatívnym hodnotením prostredníctvom skupiny expertov. Vzhľadom na rozmanitosť výkonu vo windsurfingu je zrejmý vysoký počet faktorov podieľajúcich sa na športovom výkone (Newton 1995, Baláž, Psalman 2004). Nepriame meranie športového výkonu či športovej výkonnosti - odborná expertíza, obsahuje v sebe aj väčšiu disperziu chyby a možnosť s menšou pravdepodobnosťou sa vyjadriť o štruktúre športového výkonu. To je pravdepodobne aj hlavným dôvodom menšej prepracovanosti štruktúry športového výkonu v niektorých športoch a ich disciplínách. Ide najmä o športy s pestrou paletou faktorov podieľajúcich sa na športovom výkone, s poradovým či iným nie presne merateľným výkonom a s často sa meniacimi prírodnými resp. materiálno-technickými podmienkami.

Niet lepšej cesty, ako sa dobre naučiť ovládať plavidlá s pohonom vetra a ďalej vylepšovať svoje zručnosti a pretekať so súpermi v rovnakej lodnej triede. Okrem dobrého ovládanie plaváku aj pri zložitosti a variabilite veterných podmienok dovedú windsurfistov medzinárodnej úrovne k takmer dokonalému nastaveniu svojho ​​windsurfingového kompletu a výsledný efekt sa nazýva trim. Trimovanie je vlastne optimálne nastavenie, zladenie regulačných prvkov windsurfingového kompletu tak, aby bolo možné dosiahnuť maximálne využitie jeho potenciálu pre daný účel, v danom prostredí a s daným jazdcom. Na jazdu plaváku, najmä na jeho rýchlosť a nástup do sklzu majú vplyv tieto faktory: Typ, výtlak, šírka a hmotnosť vybavenia, hmotnosť a sila jazdca, pumping jazdca, veľkosť a typ plachty, trimovanie plachty, nastavenie trapézových úväzkov, pozície kĺbu v doske (Štumbauer, Vobr 2005).

V olympijskom windsurfingu sa tieto faktory redukujú hlavne na hmotnosť jazdca, kvalitnú manipuláciu s plachtou tzv pumping a nastavenie plachty (trim). Pretože všetci používajú rovnaké vybavenie, úspech pretekára spočíva v jeho technickej, taktickej, fyzickej a psychickej pripravenosti. V neposlednom rade je tiež dôležitá aklimatizácia, znalosť miestnych poveternostných podmienok a znalosť jachtárskych pravidiel

Obr. 48 Trimování plachty

Pretekársky okruh

Olympijskou traťou je tzv trapezoid, ktorý vystriedal olympijský trojuholník. Trapezoid je tiež používaný vo všetkých svetových pohároch triedy RS: X aj v ostatných olympijských triedach jachtingu. Na tomto type okruhu, na rozdiel od trojuholníka, sú schopné pretekať dve skupiny súčasne. Napr. pri počte štartujúcich 100 sa štartové pole rozdelí na dve skupiny po 50 a jedna skupina jazdí vnútorný okruh, druhá vonkajší. Z hľadiska hromadných štartov a jazdy je tento spôsob pre pretekárov lepší. Štart a cieľ sú väčšinou vytýčené jednou loďou (kde sa nachádza pretekárska komisia) a bójou alebo člnom. Štartová čiara musí viesť kolmo na smer vetra. Trať býva vytýčená bójami rovnakých farieb, ktoré sú označené číslami a majú veľkosť najmenej 1m do výšky a 0,5m do šírky. Trapezoid rozlišujeme na vnútorný a vonkajší (obrázok 49 a 50)

Obr. 49 Vnitřní trapezoid

Obr. 50 Vnější trapezoid

6.8.1 Organizácia pretekov (regát)

Preteky medzinárodného charakteru, tzv regaty, sú najčastejšie organizované v dobrom veternom revíre na mori. Aj tak sa ale môže stať, že polovicu pretekov vôbec nefúka alebo fúka len slabý vietor. Regaty trvajú najmenej 6 dní a najvýznamnejšie preteky ako MS , ME a OH trvajú až 14 dní. Najčastejšie býva regata vypísaná na 12 rozjázd a denne sa môžu odjazdiť len 2 rozjazdy. Keď v niektorý deň nefúka a rozjazda sa nekoná, môžu sa v iný deň ísť až 3 rozjazdy za deň . Najneskôr deň pred regatou je potrebné sa na mieste konania pretekov prihlásiť, zaplatiť štartovné a nechať si premerať športové vybavenie. Väčšina veľkých regát požaduje pred-registráciu na internetových stránkach najmenej mesiac dopredu z organizačných dôvodov.

Vlastná rozjazda začína prípravou pretekára na brehu. Pred odjazdením na vodu je potrebné zhodnotiť počasie a zvoliť optimálne oblečenie, spravidla neoprén. Dobré je tiež poznať dennú predpoveď počasia, aby pretekár vedel, aké zmeny počas pretekov môžu nastať. Ďalej sa pokračuje prípravou materiálu a jeho nastavením v existujúcich veterných podmienkách. Na vodu je vhodné ísť najmenej pol hodiny pred štartom, pretože pretekársky okruh môže byť vzdialený od pobrežia až 10km, kde sa predpokladajú najlepšie veterné podmienky. .
Štartovná procedúra začína jedným zahúkaním zo štartovej lode, a to 5 minút pred štartom. Nasleduje vyzývacie 4-minutové znamenie a potom 1-minutové. Pretekári sú zoradení na štartovej čiare a čakajú na štartový výstrel. Po štarte nasleduje športová úôoha, vyššie spomínaný okruh - trapezoid prekonať skôr akoostatní súperi. Prvý kurz proti vetru býva dlhý približne 1-3 km, s ohľadom na veterné podmienky. Čím viac fúka, tým dlhší je okruh. Rozjazda trvá približne 40-50 min, teda je potrebné byť dobre fyzicky pripravený. Medzi rozjazdami býva pauza asi 20 minút, aby si mohli pretekári oddýchnuť a napiť sa na svojich podporných člnoch. Po dokončení rozjazdy nasleduje cesta na breh a odkladanie windsurfingového materiálu najčastejšie do veľkých stanov, ktoré zaisťuje usporiadateľ. Tak vyzerá celý pretekársky týždeň. Jeho posledné dni môžu menej pripraveného windsurfistu naozaj bolieť. Najviac sú namáhané predlaktia, dlane a chrbtové svalstvo. Ťažko povedať, čo je namáhavejšie, či intenzívny pumping v slabom vetre, alebo zvládnutie náročnej športovej techniky so silovými a vytrvalostnými prvkami v silnom vetre.

Empirická časť

Cieľom empirického príkladu štúdie je prispieť k rozšíreniu poznatkov o činiteľoch a štruktúre športového výkonu, ich vzájomných vzťahoch vo windsurfingu, ktoré určujú športový výkon tak z hľadiska pohybových predpokladov (schopností, zručností), ako aj z hľadiska ich vzťahu k tréningovému zaťaženiu.

Metodika

Charakteristika súboru

  • Súbor je vytvorený pretekármi vrcholnej svetovej úrovne zo štyroch kontinentov.

  • Súbor obsahuje skupinu mužov vo vekovom rozpätí od 20 do 33 rokov.

  • Súbor obsahuje skupinu žien vo vekovom rozpätí od 23 do 33 rokov.

  • Medzi mužmi sa nachádzajú dvaja olympijskí víťazi a ďalší dvaja olympijskí medailisti, a súčasne aj traja z nich sú viacnásobnými majstrami sveta.

  • V skupine žien sú dve olympijské víťazky, pričom jedna z nich je historicky najúspešnejšia pretekárka a vlastní zlato, striebro a bronz zo všetkých troch posledných OH.

  • V našej práci sa kládol hlavný dôraz na dve skupiny svetových pretekárov windsurfingu, čo znamenalo použitie interindividuálneho typu sledovania.

  • Športový výkon bol sledovaný (presnejšie dva v každom roku) ako funkcia stavov v longitudinálnom sledovaní. To znamená, že je možné poznávať genézu športového výkonu, resp. výkonnosti.

  • Sledované boli aj zmeny športového výkonu ako funkcie zmien stavov v tom istom časovom intervale, čo umožňovalo poznávať, od akých zmien stavov závisí zmena športového výkonu.

  • Sledované zmeny športového výkonu ako funkcie zmien stavov v longitudinálnom sledovaní, umožňuje poznávať genézu dynamiky zmien štruktúry športového výkonu.

  • Pre doplnenie informácií je vhodné komparovať výsledky svetových windsurfistov s výsledkami reprezentantov Českej republiky a Slovenska, ktoré sme získali prostredníctvom intraindividuálnych sledovaní počas troch rokov a je ich naďalej možné získavať v každom olympijskom cykle .

Stanovenie výskumnej situácie

Interindividuálny longitudinálny prístup – výskumné sledovanie 14 svetových pretekárov sa uskutočňovalo riadeným zisťovaním stavov a športového výkonu v priebehu troch športových sezón. Každoročne boli analyzované 2 najvýznamnejšie preteky v roku.

Intraindividuálny prístup – sledovanie dvoch športovcov (reprezentanti Slovenskej republiky vo windsurfingu) v troch ročných cykloch športovej prípravy. Sledované boli stavy športovca a ich zmeny v mesačných intervaloch jednoročného cyklu športovej prípravy. Spolu je to 38 ukazovateľov rozvoja všeobecných a špeciálnych pohybových schopností, telesného rozvoja a psychických dispozícií. Tiež bol medzi ukazovateľmi obsiahnutý športový výkon a tréningové zaťaženie.

Z pohľadu usporiadania našej výskumnej situácie sa dá konštatovať, že sledujeme jedného športovca Vi, jeho stavy Sk v časoch t 1 až tn. To nám umožňuje hľadať súvislosti medzi športovou výkonnosťou v časovo separovanom a tiež kumulatívnom vyjadrení a stavmi športovca, resp. ich zmenami.

Komparatívny longitudinálny prístup – porovnanie reprezentantov Slovenska s poprednými svetovými pretekármi v oblasti športovej výkonnosti, základných ukazovateľov telesného rozvoja, motorických, funkčných a psychických schopností, techniky, taktiky, tréningového zaťaženia a regenerácie.

Metódy získavania výskumných údajov

Zložitosť štruktúry ŠV si vyžiadala získať väčšie množstvo údajov resp. tieto údaje dôkladne analyzovať a tým dosiahnuť pokiaľ možno čo najobjektívnejšie vyjadrenie športovej výkonnosti vo vzťahu k tréningovému zaťaženiu a skúmaným stavom ako aj ich zmenám.

Údaje boli získavané z tréningových denníkov pretekárov, trénerov, špeciálnymi testovaniami a expertíznym hodnotením každej rozjazdy v jednotlivých vybraných pretekoch vrcholných úrovní.

K expertíznemu hodnoteniu boli nápomocné priame komentáre a trénerske postrehy priamo „z vody“ prostredníctvom diktafónu, stručných zápisov a videozáznamu.

Objektívny športový výkon nám pomáhajú dokumentovať priebežné (po niekoľkých rozjazdách a dňoch) ako aj celkové výsledkové listiny z jednotlivých pretekov.

Pre kľúčové technické momenty je možné použiť aj biomechanickú analýzu vybraného prvku.

Pri použití intraindividuálneho prístupu počas sledovania dvoch športovcov v troch ročných cykloch športovej prípravy bolo celkovo sledovaných 38 ukazovateľov:

Testy koordinačných, reakčných, funkčných a psychických schopností a hodnotenie športového výkonu

  1. Balancovanie na pohyblivej doske - najlepší výkon z 10 pokusov (rovnováhová schopnosť)

  2. Rovnováhová schopnosť - priemerný výkon z 10 pokusov (rovnováhová schopnosť)

  3. Ručná dynamometria - pravá ruka (dynamická sila)

  4. Ručná dynamometria - ľavá ruka (dynamická sila)

  5. Reakčný čas - jednoduchý, reagovanie na jeden podnet

  6. Reakčný čas - výberový, reagovanie na štyri podnety

  7. Modifikované zhyby - počet opakovaní (dynamická sila)

  8. Výdrž v zhybe - staticko-vytrvalostná sila

  9. Bazálna pulzová frekvencia

  10. Psychický stav ráno - Testy psychických stavov

  11. Psychický stav po tréningu - Testy psychických stavov

  12. Zaťaženie na tréningu - Testy tréningového zaťaženia

  13. Celkové zaťaženie za deň (psychické a fyzické) - Testy koordinačných schopností

  14. Odhad priestoru (diferenciácia) - 40 cm vzdialenosť s informáciou, priemerná odchýlka od stanovenej hodnoty

  15. Odhad priestoru - 40 cm vzdialenosť s informáciou, smerodajná odchýlka od stanovenej hodnoty

  16. Odhad priestoru (diferenciácia) - 40 cm vzdialenosť bez informácie, priemerná odchýlka od stanovenej hodnoty

  17. Odhad priestoru - 40 cm vzdialenosť bez informácie, smerodajná odchýlka od stanovenej hodnoty

  18. Odhad priestoru (diferenciácia) - 20 cm vzdialenosť s informáciou, priemerná odchýlka od stanovenej hodnoty

  19. Odhad priestoru - 20 cm vzdialenosť s informáciou, smerodajná odchýlka od stanovenej hodnoty

  20. Odhad priestoru (diferenciácia) - 20 cm vzdialenosť bez informácie, priemerná odchýlka od stanovenej hodnoty

  21. Odhad priestoru - 20 cm vzdialenosť bez informácie, smerodajná odchýlka od stanovenej hodnoty

  22. Odhad priestoru - 20 cm vzdialenosť s informáciou, striedavo používaná zarážka pre korekciu odchýliek, priemerná odchýlka od stanovenej hodnoty

  23. Odhad priestoru - 20 cm vzdialenosť s informáciou, striedavo používaná zarážka pre korekciu odchýliek, smerodajná odchýlka od stanovenej hodnoty

  24. Odhad priestoru (diferenciácia) - 20 cm vzdialenosť bez informácie, striedavo používaná zarážka pre korekciu odchýliek, priemerná odchýlka od stanovenej hodnoty

  25. Odhad priestoru - 20 cm vzdialenosť bez informácie, striedavo používaná zarážka pre korekciu odchýliek, smerodajná odchýlka od stanovenej hodnoty

  26. Odhad času - 10 sekúnd so spätnou informáciou, priemerná odchýlka od stanovenej hodnoty

  27. Odhad času - 10 sekúnd so spätnou informáciou, smerodajná odchýlka od stanovenej hodnoty - Ukazovateľ športového výkonu

  28. Odhad času - 5 sekúnd so spätnou informáciou, priemerná odchýlka od stanovenej hodnoty

  29. Odhad času - 5 sekúnd so spätnou informáciou, smerodajná odchýlka od stanovenej hodnoty

  30. Odhad času - 10 sekúnd bez informácie, priemerná odchýlka od stanovenej hodnoty

  31. Odhad času - 10 sekúnd bez informácie, smerodajná odchýlka od stanovenej hodnoty

  32. Odhad času - 5 sekúnd bez informácie, priemerná odchýlka od stanovenej hodnoty

  33. Odhad času - 5 sekúnd bez informácie, smerodajná odchýlka od stanovenej hodnoty

  34. Odhad sily - polovičná sila z maximálnej hodnoty s informáciou, priemerná odchýlka od stanovenej hodnoty

  35. Odhad sily - polovičná sila z maximálnej hodnoty s informáciou, smerodajná odchýlka od stanovenej hodnoty

  36. Odhad sily - polovičná sila z maximálnej hodnoty bez informácie, priemerná odchýlka od stanovenej hodnoty

  37. Odhad sily - polovičná sila z maximálnej hodnoty bez informácie, smerodajná odchýlka od stanovenej hodnoty

  38. Športový výkon vo windsurfingu

Pri sledovaní 14 popredných svetových pretekárov vo windsurfingu v troch ročných cykloch (interindividuálny longitudinálny prístup) boli sledované tieto ukazovatele:

1. Telesná výška

2. Telesná hmotnosť

3. Vek - ročník narodenia

4. Skok do diaľky z miesta

5. Kľuky - maximálny počet

6. Sed - ľah - počet opakovaní za 30 sekúnd

7. Zhyby - maximálny počet

8. Výdrž v zhybe

9. 12-minútový beh

10.Ruffierov test

11.Počet dní špeciálneho športového zaťaženia za rok

12.Počet tréningových jednotiek za rok

13.Celkový čas tréningového zaťaženia za rok

14.Regenerácia síl za rok - čas v hodinách

15.Športový výkon 1 - celkové poradie v pretekoch

16.Športový výkon 1 - expertné ohodnotenie celého výkonu v percentách

17.Športový výkon 1 - expertné ohodnotenie technickej zložky v percentách

18.Športový výkon 1 - expertné ohodnotenie taktickej zložky v percentách

19.Športový výkon 2 - celkové poradie v pretekoch

20.Športový výkon 2 - expertné ohodnotenie celého výkonu v percentách

21.Športový výkon 2 - expertné ohodnotenie technickej zložky v percentách

22.Športový výkon 2 - expertné ohodnotenie taktickej zložky v percentách

23.Poradie vo svetovom rebríčku ku dňu skončenia experimentu (30.10.2000)

Hodnotenie športového výkonu

Celkové hodnotenie športového výkonu vo windsurfingu, ak má byť naozaj objektívne je pomerne problémové a je ovplyvnené viacerými podmienkami (kvalita štartového poľa, prírodné podmienky a iné). Zvíťaziť totiž môže i pretekár s priemerným výkonom a na druhej strane častokrát ani vynikajúci výkon nestačí na získania prvenstva. Pre vylúčenie možnosti víťazstva s priemerným výkonom sme sa rozhodli brať do úvahy dosiahnuté športové výkony na dvoch najvýznamnejších pretekoch roka. V rámci jedných pretekov je však možné určiť objektívny športový výsledok prostredníctvom dosiahnutého poradia. Z vyššie uvedených dôvodov sme sa rozhodli hodnotiť športový výkon ešte aj expertíznou formou na základe bodového vyjadrenia troch ľudí. Jedným z nich bol samotný športovec a ďalší dvaja tréneri. Pri hodnotení svetových pretekárov hodnotenie uskutočňovali dvaja tréneri. Celkový výkon bol v percentuálnom vyjadrení od 0 do 100 % aritmetickým priemerom týchto hodnotení. Podobne boli percentuálne vyjadrené aj technická a taktická zložka športového výkonu.

Hodnotenie koordinačných schopností

Hodnotenie kinesteticko - diferenciačných schopností

Kinesteticko - diferenciačné schopnosti majú bezprostrednú väzbu na celkovú koordináciu pohybu, ako aj na úroveň motorickej docility a ako uvádza Hirtz (1982) javia sa pre šport ako fundamentálne. Často sa označujú aj ako senzorické schopnosti, kde vnímanie, rozlišovanie a motorická akcia tvoria prirodzenú jednotku. Pri hodnotení týchto schopností sme vychádzali z prác a metodík Havlíčka (1983), Komárika (1986) a Kollárovitsa, Gerháta (1993).

Použili sme tri druhy testov, z ktorých každý hodnotí iný faktor uvedených schopností:

1. Test na hodnotenie časovej diferenciácie (odhadu)

2. Test na hodnotenie silovej diferenciácie

3. Test na hodnotenie priestorovej diferenciácie

Popis testov:

1. Test časovej diferenciácie

Zariadenie: Elektrické stopky so samostatným vypínačom.

Vykonanie: Testovaná osoba má za úlohu odhadnúť trvanie časového úseku 10 sekúnd bez optickej a sluchovej kontroly. Vypínačom uvedie do pohybu stopky a po uplynutí ním odhadovaného času ich vypne. Následne odhaduje polovičný čas z tohto časového intervalu - 5 sekúnd. Celkový počet pokusov pri každom testovaní bol desať a za kritérium bol braný odhad 10 resp. 5 sekúnd (smerodajná odchýlka a priemerný rozdiel od požadovanej hodnoty).

2. Test silovej diferenciácie

Zariadenie: Meracie zariadenie (digitálny dynamometer), vyvinuté na ÚVŠ FTVŠ UK v Bratislave.

Vykonanie: Úloha spočíva v dávkovaní sily tak, aby sa dosiahla práve polovičná hodnota osobného maxima s jej následným opakovaním. Testovaná osoba zaujme miesto v sede a preferovanou rukou vystretou v lakti uchopí rukoväť dynamometra (palec ruky proti opore, prsty uchopia pohyblivú hrazdičku) tak, aby mohol byť vykonaný stisk rukou nasledovne:

a/ prvý pokus, stisk maximálnou silou - o výkone je proband informovaný,

b/ druhá séria pokusov, odhad polovičnej sily z osobného maxima - proband je následne informovaný o hodnote sily s upozornením na prípadný rozdiel odhadnutej sily od vypočítanej hodnoty z maximálnej sily s vyzvaním na vykonanie následnej korekcie,

c/ tretia séria pokusov, vykonanie korekcie s upozornením na zapamätanie si tejto sily (vytvorenie si osobného etalónu), pričom nie je podávaná spätná informácia o dosiahnutom výsledku.

3. Test priestorovej diferenciácie

Zariadenie: Meracie zariadenie vyvinuté na ÚVŠ FTVŠ UK v Bratislave.

Vykonanie: Meracie zariadenie nastavíme tak, aby testovaná osoba zaujala východiskovú polohu v stoji vzpriamene, preferovanou rukou v pripažení. Touto rukou uchopí držiak prístroja. Bez vizuálnej kontroly potiahne držiak po horizontálnej dráhe až po vytýčený cieľ (prekážka vo vzdialenosti 40 cm) a zapamätá si tento pohyb ruky. Nácvik podľa etalónu vykoná opakovane 5-krát. Etalón zrušíme a úlohou testovanej osoby je realizovať pohyb opakovane 10-krát za sebou. Ďalšou úlohou je vykonať pohyb do polovičnej vzdialenosti zo vzdialenosti pôvodnej t.j. 20 cm opakovane 10-krát za sebou. Tento test má modifikácie s podávaním resp. nepodávaním spätnej informácie. Celkový počet meraní v teste priestorovej diferenciácie bol stanovený na desať.

Takto vytvorené testy umožňujú sledovať nasledovné ukazovatele:

- stabilitu diferenciácie pri vopred presne zadanej úrovni pohybovej úlohy,

- schopnosť presne zopakovať určitú úroveň,

- schopnosť variabilnej diferenciácie pri subjektívne zadanej úrovni pohybovej úlohy (typu “spôsob presne polovičnou silou“),

- schopnosť motorického učenia v oblasti kinestetickej diferenciácie.

Hodnotenie rovnováhových schopností

Zariadenie: Rovnováhová doska (s rozmermi cca 40x20 cm), ktorej spodná časť je na pologuľovitom podstavci. Vlastná doska je asi 7 cm nad úrovňou zeme.

Vykonanie: Úlohou testovanej osoby je udržať čo najdlhšie rovnovážnu polohu. Proband sa zo stabilizovanej polohy sám odštartuje a od toho momentu je mu meraný čas. Pokus je ukončený v čase dotyku akejkoľvek časti dosky s podložkou. Celkový počet pokusov pri každom testovaní bol stanovený na desať. Samozrejme testovaniu predchádzalo dôkladné rozcvičenie a päť zácvičných pokusov. Pre hodnotenie rovnováhových schopností sme brali do úvahy dve modifikácie tohto testu. Prvou z nich bol dosiahnutý najlepší výkon a druhé sledovanie je vyjadrené priemerným výkonom zo všetkých pokusov.

Hodnotenie kondičných schopností

Z kondičných schopností sa pre windsurfing javia ako najdôležitejšie sila, vytrvalosť a silová vytrvalosť. Boli realizované viaceré testovania podľa známych metodík a pre intraindividuálne sledovanie sme vybrali ručnú dynamometriu obidvoch rúk a špeciálny test na dynamickú a statickú silu najmä horných končatín a chrbtového svalstva. Išlo o vykonávanie špeciálnych zhybov na hrazde nadhmatom, kde boli dolné končatiny mierne podoprené. Simulovala sa tým podobná poloha ako pri vyvažovaní vo windsurfingu. Dynamickú silu prezentuje maximálny počet takto vykonaných zhybov. Statická sila bola testovaná výdržou v zhybe. Pri interindividuálnom sledovaní sa ešte testovali normálne zhyby nadhmatom - maximálny počet, kľuky - maximálny počet, sed-ľah za 30 sekúnd, skok do diaľky z miesta a 12 minútový beh.

Hodnotenie psychických stavov a tréningového zaťaženia

Psychické stavy počas celého obdobia boli denne subjektívne sledované samotným športovcom, ako i tréningové zaťaženie. Každé ráno tesne po zobudení si proband meral pulzovú frekvenciu (bazálna PF) a celkový psychický stav. Tiež bol sledovaný celkový psychický stav po tréningu, prípadne po pretekoch. Zaťaženie na tréningu či pretekoch ako aj celkové zaťaženie športovca za celý deň bolo opäť hodnotené subjektívne. Všetky uvedené stavy boli hodnotené na 10 cm širokej úsečke. Na nej si proband zvislou čiarkou označil aktuálny stav. Pretože meraná škála je v rozpätí 0 - 10, dané hodnotenie možno pretransformovať na percentuálne vyjadrenie (0 - 100 percent). Tieto denné sledovania boli do našej analýzy časových radov brané prostredníctvom spriemerovanej mesačnej veličiny.

Metódy na spracovanie a vyhodnotenie výsledkov výskumu

Všetky premenné (ukazovatele) sú charakterizované prostredníctvom základných štatistických charakteristík polohy a rozptylu - aritmetickým priemerom, smerodajnou odchýlkou, minimálnou a maximálnou hodnotou.

Pre spracovanie a vyhodnotenie získaných výsledkov sa použili parametrické aj neparametrické metódy a postupy matematickej štatistiky opierajúce sa o intraindividuálne i interindividuálne prístupy (základné štatistické charakteristiky, testovanie významnosti rozdielov stredných hodnôt a rozptylov, korelačná a regresná analýza časových radov, korelačná a regresná analýza údajov získaných interindividuálnymi prístupmi). Pri interpretácii výsledkov spracovania primárnych údajov a formulácii záverov sa budeme opierať o metódy logickej analýzy a syntézy s využitím induktívnych a deduktívnych postupov. V interindividuálnych vzťahoch sa použije korelačná analýza ako párová, tak aj mnohásobná. U intraindividuálnych sledovaní sa javí najvýhodnejšia korelačná analýza časových radov.

Fyziologická charakteristika windsurfingu

Windsurfing je silovo - vytrvalostný šport, ktorý najviac zapája svalstvo chrbta, predlaktí a ramien. Na suchui trénujeme vytrvalosť kontinuálnym športom minimálne 2x týždenne. Všetko sa prispôsobuje trvaniu rozjazdy na vode, teda špecifickémuo športovému výkonu, ktorý na svetových podujatiach trvá najčastejšie v časovom rozpätí 45 až 60 minút. Najčastejšie využívané doplnkové športy sú beh (vzdialenosť 3km - opakovane 2 až 3 krát alebo súvisle 6 až 8 km), plávanie (okolo 3 km, vzdialenost závisí od plaveckých zručností), cyklistika a in - line korčuľovanie. Silový tréning (2 až 3x týždenne počas celej sezóny najčastejšie v trvaní 60 minút) má väčšinou formu kruhového tréningu. Trénujeme silu rôznych svalových skupín. Samozrejme, testujeme hlavne spiroergometrické a silové schopnosti windsurfistov. Strava športovcov musí byť pestrá, s prevahou cukrov, ktoré by mali tvoriť 60-70 % energetického príjmu, čo predstavuje u osoby s hmotnosťou 70 kg príjem asi 600 g sacharidov za deň. Stratu tekutín hlavne v horúcich dňoch je dobré nahradiť ihneď po výkone. Mnohí svetoví windsurfisti sú zvyknutí piť priebežne zo svojich batohov (tzv. camel back), iní majú v blízkosti dopravodný čln. K pitiu sa odporúčajú sladké iontové nápoje, čo najskôr po výkone vzhľadom na úpravu hydratácie a včasného obnovenia zásob glykogénu ( Šrámek , Melichna 1995 ).

Obr. 51 Športové zaťaženie v slabom vetre s permanentným pumpovaním plachtou

Obr. 52 Športové zaťaženie v strednom vetre

Obr. 53 Športové zaťaženie v silnom vetre

Taktické aspekty olympijského windsurfingu

Pre taktiku niet lepšej cesty, ako sa v nej zdokonaľovať pri ovládaní lode s pohonom vetra, ďalej vylepšovať svoje zručnosti a súperiť s inými súpermi v rovnakej lodnej triede . Pretekanie rýchlo naučí dobrému ovládanie plaváku aj pri jeho zložitosti a tiež ako nastaviť svoj ​​komplet pre širokú škálu veterných podmienok. Tento pojem nazývajú jachtári aj windsurfisti trim, ktorý podporuje správnu športovú techniku ​​a patrí k najdôležitejším prostriedkom pre kvalitný športový výkon. Výsledkom trimovanieaje optimálne nastavenie a zladenie regulačných prvkov windsurfingového kompletu tak, aby bolo možné dosiahnuť maximálne využitie jeho potenciálu pre daný účel, v danom prostredí a s daným jazdcom. Na jazdu na plaváku, najmä na jeho rýchlosť a nástup do sklzu majú vplyv tieto faktory: Typ , výtlak, šírka a hmotnosť vybavenia, hmotnosť a sila jazdca, pumping jazdca, veľkosť a typ plachty, trimovanie plachty, nastavenie trapézových úväzkov, pozície kĺbu v plaváku (Štumbauer, Vobr 2005).

V olympijskom windsurfingu sa tieto faktory redukujú na hmotnosť jazdca, jeho úsilie (pumping), športovú techniku, ktorá v sebe zahŕňa aj správny trim plachty. Pretože všetci používajú rovnaké vybavenie, finálny úspech pretekára závisí od detailov, ktoré sú zastúpené úplne vo všetkých faktoroch športového výkonu. V neposlednom rade je tiež dôležitá aklimatizácia, znalosť miestnych poveternostných podmienok a jachtárskych pravidiel.

Klasifikácia dvoch slovenských windsurfistov na základe intraindividuálneho sledovania v troch rokoch športovej prípravy

Prvý z nich J.V. predstavuje silovo-vytrvalostný typ, pričom z motorických faktorov sa jako najvýznamnejšie ukázali statická a dynamická sila horných končatín. V prípade, že při jeho vysokej úrovni kondičních schopností dokáže využívať maximálne svoje koordinačné schopnosti, je evidentná vysoká korelácia s výborným športovým výkonom. Ten je ešte ovplyvnený vysokou kvalitou psychického stavu. Charakter jeho športovej výkonnosti má v priebehu celej športovej sezóny stúpajúcu tendenciu s vrcholom na jej konci. V tomto období, v septembri sa konali aj Majstrovstvá Európy a tento pretekár sa stal ich nečakaným víťazom. Vzhľadom k výsledkom dosiahnutým v testoch kinesteticko-diferenciačných schopností (odhad priestoru, sily a času) sa potvrdilo, že tento športovec potrebuje k dosiahnutiu vyššej športovej výkonnosti zlepšiť úroveň týchto schopností. V športovej praxi to znamená, že potrebuje niekoľko mesiacov špeciálneho tréningu na vode, po ktorých je už schopný podávať vrcholné výkony na európskej úrovni. Sme presvedčení, že v čase vrcholu sezóny sa úroveň senzomotorických schopností priblížila, ba snáď i dosiahla úroveň jeho kondičních schopností. Tie boli počas celej športovej sezóny iba výbornym základom, z ktorého mohli vychádzať ostatné faktory podieľajúce sa na športovom výkone vo windsurfingu. Tento osvedčený model športovej prípravy a rozvoja jednotlivých schopností sa úspešne aplikoval v priebehu viac rokov.

Druhý z pretekárov T.K. mal nižšie kondičné předpoklady, ale vyznačoval sa vyskou úrovňou koordinačních schopností. Potvrdilo sa nám to v dosiahnutých výborných výsledkoch v testoch odhadu priestoru, sily, času, v rovnováhovej schopnosti a v reakčnom čase. Krivka jeho športovej výkonnosti vo windsurfingu začína na začiatku sezóny na vysokej hodnote (až 80% z osobního maxima) a tá sa v priebehu sezóny len nepatrne zvyšuje. Tohoto športovca priraďujeme k senzitívnemu typu.

Vo všeobecnosti jednotlivé ukazovatele – testy motorických, senzomotorických schopností a psychických stavov je potřebné zatriediť do určitých oblastí. Z pohľadu hierarchie faktorov určujúcich individuálny športový výkon patria skúmané faktory do skupiny limitujúcich, prípadne determinujúcich. Ďalej stojí za úvahu, kterých predstaviteľov je vhodné vybrať jako zástupcov jednotlivých tried, jako aj sledovať menej významné faktory, ktoré môžu športový výkon dokresľovať a často aaj rozhodovať o výbornom výkone a vysokej výkonnosti.

Obr. 54 Dynamika športového výkonu dvoch slovenských windsurfistov v priebehu jednej športovej sezóny (v %)

Analýza faktorov svetových windsurfistov – mužov

Športová výkonnosť bola sledovaná kontinuálne počas troch po sebe nasledujúcich sezónach a hodnotená prostredníctvom bodov získaných do svetového rebríčka. Športovci zo Slovenska (číslo 1 a 2) sa pravidelne zúčastňujú najvýznamnejších svetových pretekov – Majstrovstiev sveta, Majstrovstiev Európy a Svetových pohárov. Hlavne z dôvodu, že sa nedokázali stať úplnymi športovými profesionálmi v danom cykle olympijskej pripravy a len jeden z nich sa stane účastníkom olympiských hier, počet získaných bodov a postavenie v rebríčku je primerané, ale odstup od najlepších svetových windsurfistov sa zväčšuje. Tým dochádza k nie ojedinelému javu, že niektorým športovcom v niektorých športoch stačí ku kariérnemu uspokojeniu len účast na olympiáde bez vyšších ambícií. Naopak, tí nejlepší postupne zvyšujú svoju športovú vykonnosť, získavajú za výborné umiestnenia väčší počet do svetového rebríčka a až na jednu výnimku (svetový pretekár číslo 8), ostatní dosahujú svoje maximálne výkonnosti a štyria z nich prekračujú magickú hranicu 5000 bodov (pretekári číslo 3,4,5 a 7) a stávajú sa najvážnejšími uchádzačmi o medailu z OH.

Obr. 55 Športová výkonnosť slovenských (číslo 1,2) a vybraných svetových windsurfistov (číslo 3,4,5,6,7 a 8) v rokoch 1998, 1999 a 2000

Úroveň a zmeny telesných, motorických, funkčných, psychických schopností, techniky, taktiky a športového výkonu vo windsurfingu

Analýza svetových windsurfistov ukázala, že motorické, funkčné a psychické schopnosti predstavujú nevyhnutný základ pre získanie určitej športovej výkonnosti a pre možnosť dosiahnuť čo najkvalitnejší športový výkon. Úroveň motorických predpokladov je dostatočne vysoká, nie je však neustále rastúca, ako je tomu v prípade nárastu športovej výkonnosti počas štvorročného olympijského cyklu, ktorého cieľom je dosiahnutie najlepšieho športového výkonu na OH. Zaujímavosťou je, že každý športovec má rôznu úroveň jednotlivých motorických schopností a tiež ich zmeny sa ukazujú ako jedinečné. Windsurfisti vrcholnej svetovej úrovne spolu so svojimi trénermi vedia pomerne veľmi presne odhadnúť, čo konkrétnemu športovcovi najviac chýba a treba rozvíjať, alebo sa naopak zamerať na udržiavanie a zvyšovanie predností.

Slovenskí windsurfisti sú v oblasti motorických faktorov štruktúry športového výkonu porovnateľní so svetovými. Potvrdili to výsledky v testoch 12 minútový beh, kliky za minútu, sedy-ľahy za 30 sekúnd, skok do diaľky z miesta, počet zhybov a výdrž v zhybe.

Svetové windsurfistky majú úroveň sledovaných motorických ukazovateľov tiež na zodpovedajúcej úrovni, zmeny sú opäť prísne individuálne a rozdiel medzi windsurfistami a nimi je spôsobený najmä pohlavnými rozdielmi.

Funkčné predpoklady sme zisťovali pomocou Ruffierovej skúšky, kde svetové windsurfistky dosiahli vyššie hodnoty (nižšie funkčné predpoklady) ako svetoví windsurfisti.

Obr. 56 Hodnoty Ruffierovej skúšky svetových windsurfistiek

Obr. 57 Hodnoty Ruffierovej skúšky svetových windsurfistov

Vzťah športového výkonu 1 a motorických ukazovateľov

Športový výkon 1 (na najdôležitejšom podujatí roku) významne koreluje u mužov v roku 1998 s výkonmi v testoch – počet kľukov za minútu, maximálny počet zhybov a výdrž v zhybe. V roku 1999 u sledovanej skupiny nebol zaznamenaný žiaden významný vzťah. V roku 2000 sa objavila štatisticky vysoká významnosť s testom kľuky a významnosť v testoch – 12 min. beh a skok do diaľky z miesta. Je predpoklad, že zmena faktorov nastala z dôvodov zmeny okamžitých stavov športovcov. Všetky motorické ukazovatele sa v priebehu sledovaného obdobia prejavujú ako nestále a preto v štruktúre športového výkonu vo windsurfingu majú svoju váhu, avšak táto je dosť premenlivá a v prípade oslabenia vzťahu dochádza k ich nahrádzaniu prostredníctvom špecifickejších faktorov (technika, taktika, ...).

Vzťah športového výkonu 1 a regenerácie

Kvantitatívny údaj o absolvovaní regenerácie za rok v rokoch 1998 a 1999 neukázal štatisticky významnú úroveň. Tento faktor nekoreluje z dôvodov veľmi malej smerodajnej odchýlky sledovaného súboru, čo znamená, že ukazovateľ kvantity zrejme nie je až tak dôležitý ako kvalita regeneračného procesu v spojení s individuálnymi potrebami a zvyklosťami. Tiež je zrejmá vysoká úroveň regeneračnej schopnosti všetkých probandov, veď všetci sú profesionálni športovci.

Vzťah športového výkonu 1 a veku

Sledovaný vzťah sa ukazuje ako veľmi nestály. V rokoch 1998 a 2000 sme nezaznamenali žiadnu štatistickú významnosť. Tá sa vysoko významná ukázala len v roku 1999. Z výkonnostného hľadiska sa zdá, že práve v druhom sledovanom roku (1999) - rok pred vrcholom štvor – ročného cyklu, vrcholoví športovci výkonnostne najviac dozrievajú.

Vzťah športového výkonu 1 a športovej výkonnosti

Okrem roku 1998 sa v oboch nasledujúcich rokoch zaznamenal vysoký stupeň štatistickej signifikantnosti. Ukázaný nevýznamný vzťah v prvom sledovanom roku je zdôvodniteľný najmä posunom športovej výkonnosti o rok späť, čo znamená, že hodnotenie športovej výkonnosti vyjadruje najlepších 7 športových výkonov za posledných 12 mesiacov. Práve za toto uplynulé obdobie získa športovec body do svetového rebríčka a tie mu priradia poradie určujúce športovú výkonnosť za posledný rok. V našom prípade to znamená vlastne športovú kvalitu len v prvom roku olympijského cyklu, čo je časovo dosť vzdialené od vrcholu športovej prípravy – OH. Pre mnohých, najmä starších a skúsenejších pretekárov ide vlastne len o prechodné športové obdobie, kde športové výsledky dosiahnuté v tomto roku berú s určitou rezervou.

Vzťah športového výkonu 1 a expertného hodnotenia

Pri expertnom hodnotení športového výkonu 1 sa ukázala vysoká štatistická významnosť vzťahu vo všetkých rokoch. Táto významnosť sa ukazuje ako dosť dôležitá pri determinácii športového výkonu a zároveň pri jeho ďalších zlepšeniach (kvantifikáciách), keď je možné previesť poradové vyjadrenie športového výkonu na konkrétnu kvantifikovanú hodnotu, s ktorou sa dá oveľa lepšie matematicko – štatisticky pracovať a optimalizovať výsledný model športového výkonu.

Vzťah športového výkonu 1 a techniky

Vo vzťahu športového výkonu 1 a techniky bola zaznamenaná vysoko významná štatistická korelácia vo všetkých troch sledovaných rokoch (1998, 1999, 2000), čo poukazuje na tesné väzby týchto faktorov. Tým sa ukazuje veľká dôležitosť technického faktoru a jej miesto v štruktúre športového výkonu je nezastupiteľné.

Vzťah športového výkonu 1 a taktiky

Podobne ako technika, tak aj kvalita taktiky je vo vzťahu k športovému výkonu vysoko štatisticky významná vo všetkých troch rokoch. V športovej praxi to znamená, že bez vysokej taktickej vyspelosti nie je možné dosiahnuť výborný výsledok na významnom svetovom podujatí.

Vzťah športovej výkonnosti a ukazovateľov tréningového zaťaženia

Štatistickú významnosť zo všetkých ukazovateľov tréningového zaťaženia v sledovaných rokoch 1998 a 1999 nadobudol jediný ukazovateľ – počet tréningových jednotiek v roku 1999. Ako sme mali možnosť vidieť v priebehu celej olympijskej prípravy, tak kvantita postupne prechádza do kvality. V roku 1999, teda rok pred OH už pre mnohých nie je podstatná dĺžka času stráveného na vode, ale do popredia vystupuje najmä kvalita tréningového procesu, ktorý je čím ďalej, tým viac sofistikovaný s presným individuálnym zameraním. To sa dá dosiahnuť optimalizáciou tréningu v každom dni, v každej tréningovej jednotke a možné to je pri dostatočnom množstve nie príliš dlhých tréningových jednotiek. Tým nedochádza k únave počas vlastného tréningu, nenarušuje sa koordinácia športovca a nemôže sa znižovať technická úroveň športového výkonu počas tréningu. Po ňom sa už únava samozrejme prejavuje, ale je tu čas na pasívnu či aktívnu prestávku alebo na regeneráciu.

Analýza faktorov svetových windsurfistiek – ženy

Vzťah športového výkonu 1 a motorických ukazovateľov

Športový výkon 1 u žien v roku 1998 vysoko významne koreluje s výkonom v teste 12 min beh a významne koreluje s výkonmi v testoch – počet kľukov za minútu, počet zhybov a výdrž v zhybe. V roku 1999 sú u sledovanej skupiny vysoko významné testy – 12 min beh a počet kľukov a významný je aj test výdrž v zhybe. V roku 2000 už nebol zaznamenaný žiaden významný vzťah. To poukazuje na postupné oslabovanie motorických ukazovateľov, zostávajú však nevyhnutným základom, ale ich dôležitosť preberajú iné faktory.

Vzťah športového výkonu 1 a funkčného testu

Zo všetkých sledovaných rokov bola u žien zaznamenaná vysoko významná korelácia len v roku 1999.

Vzťah športového výkonu 1 a telesných ukazovateľov

Z oboch telesných ukazovateľov sa významný vzťah so športovým výkonom 1 objavil len v telesnej výške v rokoch 1998 a 1999.

Vzťah športového výkonu 1 a ukazovateľov tréningového zaťaženia

Spomedzi všetkých ukazovateľov tréningového zaťaženia sa vo vzťahu k športovému výkonu 1 ukázal v roku 1998 ako významný len celkový čas zaťaženia. V roku 1999 sa už ako vysoko významný ukázal počet tréningových jednotiek a významným bol aj počet dní zaťaženia v roku a celkový čas zaťaženia.

Vzťah športového výkonu 1 a regenerácie

Kvantitatívny údaj o absolvovaní regenerácie za rok ukázal štatisticky významnú úroveň len v roku 1998. V rok 1999 sa potvrdil bezvýznamný vzťah medzi kvalitou športového výkonu 1 a kvantitou regenerácie.

Vzťah športového výkonu 1 a veku

Vo všetkých sledovaných rokoch sme nezaznamenali žiadnu štatistickú významnosť.

Vzťah športového výkonu 1 a športovej výkonnosti

V roku 1999 bol zaznamenaný vysoký stupeň štatistickej signifikantnosti. Práve rok pred konaním olympijských hier sú už výkonnostne najvyspelejšie krajiny v zastúpení svojich najlepších reprezentantov kvalifikované a športovci sa plne sústreďujú nielen na najvýznamnejšie podujatie v roku ale je tiež evidentné, že ich športová výkonnosť má stabilnejší charakter. V tomto čase už na najvýznamnejších športových podujatiach nedochádza k veľkým športovým prekvapeniam a zväčša vyhráva niekto z úzkeho okruhu favoritov so stabilne vysokou športovou výkonnosťou.

Vzťah športového výkonu 1 a expertného hodnotenia

U žien, podobne ako tomu bolo aj u mužov, bol zistený vysoko významný vzťah medzi športovým výkonom 1 a expertným hodnotením. Tiež prostredníctvom dostatočne kvalitného expertného hodnotenia sa dajú získať ďalšie kvantifikácie športového výkonu. Z toho vyplýva, že expertné hodnotenie je vhodné a primerané, pričom nezáleží na pohlaví športovca.

Vzťah športového výkonu 1 a techniky

Opodstatnenosť vysokej úrovne techniky sa ukázala vo vzťahu k športovému výkonu 1 ako vysoko signifikantná v priebehu celého sledovaného obdobie aj v kategórii žien.

Vzťah športového výkonu 1 a taktiky

Tiež úroveň taktiky prispieva k dosiahnutiu kvalitného športového výkonu 1 a teda sa dá tvrdiť, že taktika má nezastupiteľné miesto v štruktúre športového výkonu.

Vzťah športového výkonu 1 a športového výkonu 2 (porovnanie medzi výkonmi)

Vzťah medzi dvoma najvýznamnejšími športovými výkonmi roka sa neukázal ako významný v roku 1998, kde sa svetoví pretekári sústredili najviac na športový výkon 1, kde mali prvú možnosť kvalifikácie na OH. Tí najlepší ju samozrejme aj využili a preto športový výkon 2, ktorý mal o niečo menšiu dôležitosť vzhľadom na to, že tam nebola možnosť olympijskej kvalifikácie už mohol byť zameraný aj na iné priority ako dosiahnuť čo najlepší výsledok. Do popredia sa dostávali aj technicko – taktické manévre, ktoré sa skúšali v tých športovo najnáročnejších podmienkach, či zámerné využívanie športovej formy na dokázanie si čiastočných športových cieľov v jednotlivých rozjazdách bez potreby dokazovať celkovú športovú výkonnosť.

Závery

Pri riešení problematiky športového výkonu je vhodné zvoliť izolovaný prístup, ktorým možno dospieť ku kvalitnejším a presvedčivejším výsledkom.

Je vhodné skúmať jednotlivé schopnosti a stavy, ich jednotlivé závislosti ku športovému výkonu, ako aj závislosti medzi sebou navzájom. Predídeme tým falošnému skresleniu situácie a vyhneme sa snáď i neadekvátnej preferencii určitého faktoru alebo skupiny faktorov, o ktorých sa predpokladá, že športový výkon výrazne ovplyvňujú. V skutočnosti to teda znamená, že jednotlivé testy, ktorými dané faktory meriame, môžu mať veľmi vysokú závislosť, z čoho vyplýva vzájomná duplicita. Inými slovami povedané, testy majú ekvivalentnú platnosť a našou úlohou je vybrať len jeden z nich. Je známe, že úroveň spoľahlivosti testu pre individuálne hodnotenie je v rozpätí 0,7 - 0,8. Ak sa objaví medzi testami vyššia vzájomná korelácia, je vzájomná ovplyvniteľnosť testov, čomu treba zabrániť vylúčením jedného z nich.

Tiež si myslíme, že najobjektívnejšie informácie o štruktúre športového výkonu dostaneme, ak budú použité obidva základné prístupy skúmania (interindividuálny aj intraindividuálny).

K záverom využiteľným pre športovú prax je zo štruktúry individuálneho športového výkonu možné vysledovať o aký typ pretekára ide (silový, senzitívny, vytrvalostný, psychicky labilný,...) a tým na základe vybraných testov pomerne presne posúdiť platnosť svojich predpokladov. Po štatistickom vyhodnotení dospejeme k objektívnemu dôkazovému materiálu a môže nasledovať odborná logická analýza. Ďalej by mala nasledovať etapa, v ktorej je potrebné vybrať adekvátne tréningové prostriedky, určiť optimálne športové zaťaženie, udržiavať vysokú úroveň dominantných schopností a stavov a postupne zvyšovať úroveň ďalších dôležitých schopností a stavov, ktoré momentálne nie pozitívne ovplyvňujú športový výkon. Tu treba ale dohliadnuť na to, aby sa tak nestalo na úkor dôležitejších faktorov.

  • Ukázala sa možnosť vhodného použitia troch prístupov (interindividuálny, intraindividuálny, komparácia) pri sledovaní najlepších svetových pretekárov.

  • Kompletné použitie intraindividuálneho sledovania umožní dosiahnuť ešte kvalitnejšie a individuálne presnejšie a platnejšie výsledky, je však v praxi ťažko nerealizovateľné.

  • Tiež je potrebné si uvedomiť, že presnosť a objektivita štruktúry športového výkonu platí pre určité časové obdobie a konkrétnu skupinu športovcov v daných podmienkach podávania športového výkonu.

  • Výsledky nám potvrdili jedinečnosť a neopakovateľnosť športových výkonov, čo dokazuje na mnoho faktorovosť windsurfingového športu.

  • Športový výkon závisí najmä od pripravenosti športovca, ale aj od množstva prírodných podmienok, ktoré je nutné maximálne využiť vo svoj prospech.

  • Športový výkon je limitovaný veľkým počtom faktorov motorických schopností, funkčného a telesného rozvoja, veku a tréningového zaťaženia.

  • Športový výkon je determinovaný optimálnym využitím všetkých limitujúcich faktorov, ktoré sa javia ako nevyhnutný základ. Nadstavbu nad nimi tvorí optimálna športová forma, ktorá sa prejavuje špeciálnymi zručnosťami v podobe technického a taktického realizovania vlastného športového výkonu.

Obr. 59 Význam (hierarchia) faktorov športového výkonu vo windsurfingu- muži

Obr. 60 Význam faktorů sportovního výkonu ve windsurfingu