Analýza intenzity pohybového zaťaženia podľa hráčských funkcií v basketbalovom zápase

Športový tréning v basketbale predstavuje pôsobenie pohybových podnetov, ktorými chceme zdokonaliť jednotlivé faktory štruktúry herného výkonu a docieliť ich priebežné a postupné zlaďovanie do jedného komplexného celku. V tréningovom procese pôsobíme aplikovaným zaťažením, ktorého úlohou je vyvolať funkčnú, morfologickú a psycho-sociálnu adaptáciu podmieňujúcu rast športovej výkonnosti po technickej, taktickej, kondičnej, psychickej a sociálnej stránke. V tomto zmysle by mal tréningový proces vychádzať aj z modelovania intenzity zápasového zaťaženia. Preto je analýza intenzity zaťaženia v zápasových podmienkach jedným zo základných prostriedkov umožňujúcich modelovanie intenzity v tréningovom procese. Podľa Holmberga (2004) sa javí ako najvhodnejší ukazovateľ intenzity pohybového zaťaženia a metabolickej reakcie organismu v basketbale monitorovanie srdcovej frekvencie (ďalej SF) a meranie koncentrácie krvného laktátu. V minulosti boli možnosti získavania hodnôt SF v zápasových podmienkach obmedzené, ale dnes túto situáciu uľahčujú moderné telemetrické systémy (Moravec, 2008; Mačura, Vranský, 2009; Schönfelder et al., 2011; Vencúrik, 2012). Umožňujú prenášať hodnoty SF v reálnom čase súčasne u niekoľkých hráčov priamo do počítača, kde sa môže online sledovať aktuálny priebeh SF počas pohybového zaťaženia. Týmto spôsobom poskytujú okamžitú spätno-väzbovú informáciu o vnútornom stave organismu v súťažných podmienkach, a môžu tak byť nápomocné pri vedení družstva v zápase.

V basketbalovom zápase sa nevyskytuje zaťaženie súvislého tempového charakteru. Podľa Dobrého, Semiginovského (1988) môžeme vo výkone hráča v závislosti na priebehu zápasu pozorovať nepravidelne sa premieňajúcu štruktúru intervalov zaťaženia vyplnených pohybovou činnosťou submaximálnej až maximálnej intenzity a intervalov, ktoré sú vykonané pohybovou činnosťou strednej až nízkej intenzity.

Intenzita a charakter špecifického zápasového zaťaženia preto môže závisieť na početnosti prerušení hry, striedaní, streľby trestných hodov, prechodovej fázy a podľa Hoffmana (2003) aj od zvolenej taktiky. Moravec et al. (2005) na základe svojho výskumu konštatujú, že realizácia herných činností počas zápasu si vyžaduje synergické zapojenie všetkých bioenergetických systémov, pričom energetické zásoby sa vyčerpávajú pri činnostiach rozličnej intenzity a v enormnom stresovom napätí.

Analyzovaním intenzity zaťaženia v basketbale v zápasových podmienkach na základe monitorovania SF alebo merania krvného laktátu sa zaoberalo viacero autorov (McInnes et al., 1995; Rodriguez-Alonso et al., 2003; Moravec et al., 2004; Matković et al., 2005; Hůlka, Tomajko, 2006; Tessitore et al., 2006; Abdelkrim et al., 2007; Moravec, 2008; Vaquera et al., 2008; Matthew, Delextrat, 2009; Narazaki et al., 2009; Vala, Litschmannová, 2012). Intenzita zápasového zaťaženia je vysoká a ako uvádzajú vo svojej štúdií McInnes et al. (1995) vrcholoví hráči odohrajú až 75 % hracieho času so SF nad úrovňou 85 % z individuálne diagnostikovanej maximálnej srdcovej frekvencie (ďalej SF_max). V roku 2000 však došlo k zmene pravidiel, kde sa znížil čas útoku z 30 na 24 sekúnd, prechod z obrannej na útočnú polovicu ihriska z 10 na 8 sekúnd a taktiež došlo k zmene rozdelenia hracieho času z dvoch 20minútových polčasov na štyri 10 minútové štvrtiny. Týmto zásahom došlo pravdepodobne aj k zmene taktických a fyziologických nárokov kladených na hráčov v súťažných zápasoch. Rodriguez-Alonso et al. (2003) spresnili hodnoty SF po zmene pravidiel, pričom priemernú SF basketbalistiek počas zápasu zaznamenali na úrovni 90,8 % z SF_max na národnej úrovni a až 94,6 % z SF_max na medzinárodnej úrovni. Abdelkrim et al. (2007) uvádzajú v kategórií mužov U19 priemernú SF počas zápasu na úrovni 91 % z SF_max, pričom zistili signifikantné rozdiely medzi priemernou SF u rozohrávačov a pivotov. Podobné výsledky prezentujú aj Vaquera et al. (2008) a štatisticky významné rozdiely v % z SF_max zistili medzi hráčskou funkciou rozohrávača a krídelného hráča a taktiež rozohrávača a pivota. Výsledky prezentovaných výskumov poukazujú na vysoké fyziologické nároky kladené na hráčov (bez ohľadu na hráčsku funkciu) počas súťažných zápasov vo vrcholovom mužskom ako aj ženskom basketbale.

Cieľ

Hlavným cieľom práce bolo analyzovať intenzitu pohybového zaťaženia v súťažnom zápase a následne ju porovnať z hľadiska priebehu zápasu a hráčskych funkcií. Ďalším cieľom bolo prispieť k rozšíreniu poznatkov v oblasti zaťaženia a športovej prípravy mládeže v basketbale, čím sme chceli sprostredkovane zefektívniť tréningový proces pre jednotlivé hráčske funkcie.

Metodika

Výskumný súbor bol tvorený rozohrávačkami (n = 2), krídelnými hráčkami (n = 4) a pivotmankami (n = 3) Basketbalového klubu Petržalka. Družstvo hralo v sezóne 2009/2010 súťaž vo vekovej kategórií žiačky (U14). Športový vek bol v rozmedzí 3 až 5 rokov. Počas sezóny absolvovali hráčky 4 krát týždenne 90 minútovú tréningovú jednotku.

Vytrvalostným člnkovým behom (ďalej VČB) sme u basketbalistiek sledovali počet prebehnutých 20 metrových úsekov a pomocou telemetrického systému aj dosiahnutú maximálnu srdcovú frekvenciu. Hráčky boli taktiež monitorované počas súťažného zápasu, v ktorom sme sledovali vnútornú reakciu organismu (SF) na špecifické zápasové zaťaženie. Za dôležitý fakt považujeme aj to, že počas celého zápasu uplatňovala trénerka sledovaného družstva ako obranný systém celoplošný osobný pressing.

Hlavným spôsobom získavania údajov bolo meranie SF vo VČB a v súťažnom zápase, ktoré sme uskutočnili pomocou telemetrického systému Suunto Team Pack (Suunto Oy, Vantaa, Finland). Telemetrický systém pozostával zo snímačov SF (Suunto Memory Belt), z prijímacej antény (Suunto Team Pod) a softwarového pragramu Suunto Monitor, ktorý bol nainštalovaný na prenosnom počítači, kde sme mohli sledovať priebeh SF v reálnom čase. Snímanie SF prebiehalo v dvoj sekundových intervaloch. Získané údaje SF sme zo snímačov prenášali do počítača pomocou interface-u pripojeného USB káblom. Metódu priameho pozorovania sme uplatnili vo VČB, kde sa sledoval počet prebehnutých 20 metrových úsekov a metóda nepriameho pozorovania bola uplatnená pri sledovaní videozáznamu zo súťažného zápasu a jeho následnej videoanalýze.                                  

 Telemetrický systém sme museli časovo zosynchronizovať s videokamerou Panasonic SDR-H280 (Panasonic, Tokyo, Japan), aby bolo možné ďalej pracovať so získanými údajmi SF zaznamenanými počas zápasu. SF bola posudzovaná z celkového hracieho času, t.j. vrátane oddychových časov, streľby trestných hodov a krátkych prerušení hry. Do výsledkov nebol zahrnutý priebeh SF počas prestávok medzi štvrtinami a počas času stráveného na lavičke náhradníkov. 

Získané údaje sme vyhodnocovali v softwarovom programe Suunto Training Manager. SF_max sme využili pri stanovení individuálnych rozmedzí SF, ktoré zodpovedajú piatim pásmam intenzity pohybového zaťaženia. Jednotlivé pásma sme určili na základe % z dosiahnutej SF_max (tab. 23; Janssen, 2001), pričom tento postup bol uplatnený aj v prácach Moravec, Tománek (2006), Mačura, Vranský (2009), Vencúrik (2012) a ďalších. Pri vyhodnocovaní získaných údajov sme použili opisné charakteristiky a to miery polohy a miery variability. Na štatistické vyhodnotenie sme použili neparametrický Mann-Whitneyov U-test a to konkrétne pri porovnaní intenzity zaťaženia v individuálnych pásmach medzi jednotlivými štvrtinami a polčasmi. Pri porovnaní intenzity zaťaženia medzi jednotlivými hráčskymi funkciami (v individuálnych pásmach) bol použitý neparametrický Kruskal-Wallisov test (Hendl, 2004; Chráska, 2007). Všetky štatistické testy významnosti sme vyhodnocovali v softwarovom programe Statistica 10 (StatSoft, Inc., Tulsa, USA). Hladina štatistickej významnosti bola stanovená pre p < 0,05. 

Tabuľka 23 Individuálne pásma pohybového zaťaženia určené na základe SF_max (Janssen, 2001)

Výsledky a diskusia

Vytrvalostným člnkovým behom sme diagnostikovali maximálnu srdcovú frekvenciu každej hráčky (priemerná hodnota 206,7 ± 4,99 pulzov.min^-1) a sledovali počet prebehnutých 20 metrových úsekov (priemer 69,5 ± 13,38). V počte prebehnutých úsekov sme zaznamenali mimoriadne široké variačné rozpätie (39 úsekov), čo poukazuje na vysoké individuálne rozdiely u hráčok v aktuálnom stave aeróbnej vytrvalosti. Na základe SF_max sme následne určili individuálne pásma intenzity pohybového zaťaženia jednotlivým hráčkam (tab. 24).

V 1. štvrtine odohrali hráčky (n = 5) v 1., 2. a 3. pásme 5,02 %, 12,5 % a 9,86 % z celkového hracieho času. V 4. a 5. pásme, kde sa energia pre svalovú prácu uvoľňuje prevažne aeróbno-anaeróbnym, resp. anaeróbnym spôsobom, to bolo 28,66 % a 43,96 % z celkového hracieho času. Priemerná SF, ktorú dosiahli predstavovala hodnotu 88,62 % z SF_max. V 2. štvrtine bol podiel SF u hráčok (n = 4) v jednotlivých pásmach nasledovný: 1. pásmo 5,95 %, 2. pásmo 10,68 %, 3. pásmo 13 %, 4. pásmo 26,03 % a 5. pásmo až 44,35 % z celkového hracieho času. Hráčky odohrali 2. štvrtinu s najvyššou priemernou SF zo všetkých štvrtín na úrovni 89,25 % z SF_max.

V 3. štvrtine odohrali basketbalistky (n = 4) v 1. pásme 3,05 %, v 2. pásme 11 % a v 3. pásme 22,85 %, ktoré sú charakteristické uvoľňovaním energie prevažne aeróbnym spôsobom. V 4. a 5. pásme to boli hodnoty 25,6 % a 37,5 % z celkového odohraného času. V tejto štvrtine dosiahli priemernú SF na úrovni 88,03 % z SF_max. V poslednej 4. štvrtine sme zaznamenali hodnoty SF basketbalistiek (n = 6) v 1. pásme 8,43 %, v 2. pásme 7 %, v 3. pásme 14,88 % a v 4. a 5. pásme nad odhadnutým anaeróbnym prahom 39,48 % a 30,2 % z celkového hracieho času. Zaznamenaná priemerná SF bola 87,15 % z SF_max. Hodnoty v individuálnych pásmach v jednotlivých štvrtinách sú uvedené v tabuľke 25 a na obrázku 41.

Tabuľka 24 Počet prebehnutých úsekov, SF_max a individuálne pásma intenzity pohybového zaťaženia

Tabuľka 25 Percentuálne podiel SF v individuálnych pásmach intenzity pohybového zaťaženia a priemerná hodnota % z SF_max v štvrtinách 1 až 4

Štvrtina		Pásmo					% z SFmax
		1	2	3	4	5
1	M	5,02	12,5*	9,86	28,66	43,96	88,62
	SD	5,55	1,59	2,96	9,23	11,86	1,93
2	M	5,95	10,68	13	26,03	44,35	89,25
	SD	3,99	4,95	6,3	10,08	21,11	3,27
3	M	3,05	11	22,85	25,6	37,5	88,03
	SD	4,41	8,09	21,54	14,25	28,48	3,03
4	M	8,43	7	14,88	39,48	30,2	87,15
	SD	15,41	2,39	4,76	5,85	17,54	5,53

Legenda: M – aritmetický priemer, SD – smerodajná odchýlka, * uvedená hodnota je signifikantná (p < 0,05) v porovnaní so 4. štvrtinou

Obr. 41 Percentuálny podiel SF v individuálnych pásmach intenzity pohybového zaťaženia a priemerná hodnota % z SF_max v štvrtinách 1 až 4

Pri porovnaní jednotlivých štvrtín v individuálnych pásmach sme zistili štatisticky významný rozdiel len v 2. pásme pohybového zaťaženia medzi 1. a 4. štvrtinou (p < 0,05). Vo zvyšných pásmach pohybového zaťaženia a v dosiahnutej priemernej hodnote % z SF_max medzi jednotlivými štvrtinami neboli zistené signifikantné rozdiely. Taktiež neboli zistené rozdiely medzi 1. a 2. polčasom. Rozdielnosť hodnôt v 2. pásme medzi 1. a 4. štvrtinou bola pravdepodobne spôsobená častejším prerušovaním hry v 1. štvrtine (streľba trestných hodov, porušenie pravidiel,...), čím sa hodnoty SF dokázali dostať do nižšieho pásma. Hůlka, Tomajko (2006) uvádzajú signifikantné rozdiely (p < 0,10) v priemernej hodnote % z maximálnej srdcovej rezervy medzi 1. a 3. štvrtinou u hráčov U13. Abdelkrim et al. (2010) konštatujú, že existujú signifikantné rozdiely medzi polčasmi u basketbalistov U19 v čase odohranom v pásme nad 95 % z SF_max (p < 0,05) a v pásme 85 – 95 % z SF_max (p < 0,01). Matthew, Delextrat (2009) taktiež potvrdili rozdiely medzi polčasmi, ale nie medzi jednotlivými štvrtinami.

K podobným záverom dospeli Vala, Litschmannová (2012), pričom uvádzajú štatisticky významný rozdiel (p < 0,05) v priemernej SF medzi 1. a 4. štvrtinou. Je možné, že práve zvolený obranný systém (celoplošný osobný pressing počas celého zápasu) kládol na sledované basketbalistky také vysoké požiadavky (vyjadrené SF), že sa nepreukázala signifikantnosť medzi jednotlivými štvrtinami (resp. polčasmi) v individuálnych pásmach okrem spomínaného 2. pásma (1. a 4. štvrtina).

Rozohrávačky (n = 2) odohrali v 1., 2., 3., 4. a 5. pásme 5,73 %, 11,08 %, 15,48 %, 32,35 % a 35,38 % z celkového hracieho času, v tomto poradí. Počas zápasu dosiahla ich SF priemernú hodnotu 88,1 % z SF_max. U krídelných hráčok (n = 4) sme zaznamenali podobný podiel SF v individuálnych pásmach ako u rozohrávačiek a to v 1. pásme 7,43 %, v 2. pásme 9,65 % a v 3. pásme 15,9 %, pričom pre tieto pásma je charakteristické uvoľňovanie energie prevažne aeróbnym spôsobom. V 4. a 5. pásme, kde sa energia uvoľňuje aeróbno-anaeróbnym a anaeróbnym spôsobom, odohrali krídelné hráčky 30,12 % a 36,91 % z celkového hracieho času. Priemerná SF dosiahla hodnotu 87,54 % z diagnostikovanej SF_max. U basketbalistiek hrajúcich na pozícii pivota (n = 3) sme neočakávane zaznamenali nižšie hodnoty v pásmach 1, 2 a 3 (1,78 %, 10,2 % a 11,3 %) a naopak vyššie hodnoty v pásmach 4 a 5 (31,5 % a až 45,23 %) z celkového odohraného času oproti rozohrávačkám a krídelným hráčkam. Hráčky hrajúce na pozícii pivota dosiahli počas zápasu najvyššiu priemernú SF, ktorá bola na úrovni až 89,95 % z SF_max. Získané hodnoty v individuálnych pásmach podľa hráčskych funkcií prezentujeme na obrázku 42 a v tabuľke 23. Pri porovnaní hodnôt v individuálnych bioenergetických pásmach medzi jednotlivými hráčskymi funkciami neboli zistené štatisticky významné rozdiely (p > 0,05). K podobným výsledkom dospeli aj Hůlka, Tomajko (2006) a nepotvrdili signifikantnosť medzi hráčskymi funkciami v kategórii U13, U15 ani u kadetov. Abdelkrim et al. (2007) však uvádzajú štatisticky významné rozdiely v SF počas zápasov v kategórií U19, kde zistili nepomer medzi zaťažením rozohrávačov a pivotov. Rodriguez-Alonso et al. (2003) prezentujú signifikantné rozdiely v priemernej SF medzi rozohrávačkami a krídelnými hráčkami, a medzi rozohrávačkami a pivotmankami v kategórií žien na medzinárodnej úrovni.

Nepomer medzi intenzitou zaťaženia, vyjadrenou SF, potvrdili aj Vaquera et al. (2008) v kategórií mužov medzi rozohrávačmi a krídlami, a rozohrávačmi a pivotmi. Môžeme konštatovať, že nepotvrdenie odlišnosti zaťaženia medzi jednotlivými hráčskymi funkciami bolo pravdepodobne spôsobené vekom sledovaných basketbalistiek (kategória U14) a zvolenou taktikou v obrannej fáze hry (celoplošný osobný pressing). Na základe výsledkov sa prikláňame k názoru Hůlku, Tomajka (2006), že so získanými skúsenosťami dochádza u hráčov ku kolektívnejšiemu poňatiu hry, mení sa spacing hráčov a v útočnej a obrannej fáze hry sa viac rozlišuje silná a slabá strana. Tým pribúdajú intervaly vyplnené činnosťami strednej až nízkej intenzity. Taktiež s pribúdajúcim vekom postupne dochádza k väčšej špecializácií hráčok na jednotlivé hráčske funkcie a zvyšuje sa dôležitosť uplatnenia herných systémov, čo môže viesť taktiež k zníženiu intenzity pohybového zaťaženia. Na obrázkoch 43, 44 a 45 uvádzame fyziologickú krivku SF počas zápasu u rozohrávačky, krídelnej hráčky a pivotmanky, v tomto poradí.

Počas celého zápasu odohrali monitorované hráčky v prvých troch bioenergetických pásmach, kde nastáva uvoľňovanie energie aeróbnym spôsobom, spolu 30,78 % z celkového hracieho času (1. pásmo 5,88 %, 2. pásmo 10,06 %, 3. pásmo 14,84 %). Nad úrovňou 87 % z SF_max odohrali hráčky spolu 69,22 % z celkového hracieho času (4. pásmo 30,88 %, 5. pásmo 38,34 %). Priemerná hodnota SF u všetkých basketbalistiek bola na úrovni 88,16 % z SF_max (tab. 26). Zistené hodnoty sú podobné v porovnaní so štúdiami McInnes et al. (1995), Rodriguez-Alonso et al. (2003), Abdelkrim et al. (2007), Vaquera et al. (2008), Matthew, Delextrat (2009) a Vala, Litschmannová (2012). V týchto výskumoch však bola priemerná hodnota uvedená buď nad úrovňou 85 % z SF_max alebo z čistého hracieho času. Výsledky poukazujú na vysoké fyziologické nároky kladené na všetky sledované basketbalistky počas súťažného zápasu, bez rozdielu na hráčsku funkciu. Na základe získaných výsledkov a dostupných výskumov predpokladáme, že intenzita zápasového zaťaženia môže byť závislá od veku sledovaných subjektov, pohlavia, výkonnostnej úrovne a pravdepodobne aj od zvolenej taktiky.

Aj napriek prezentovaným výsledkom si uvedomujeme, že vyjadrenie intenzity zaťaženia len pomocou SF nemusí byť postačujúce, keďže SF počas zápasu môžu do určitej miery ovplyvňovať aj ďalšie faktory (stres, diváci, prerušovanie hry a ďalšie).

Pomocou individualizácie pohybového zaťaženia v stanovených pásmach môžeme do určitej miery zvýšiť objektívnosť hodnotenia intenzity pohybového zaťaženia v súťažných podmienkach.

Komplexnejší pohľad na hodnotenie intenzity zápasového zaťaženia v basketbale by sme však mohli získať okrem monitorovania SF aj súčasným meraním koncentrácie vyprodukovaného laktátu v krvi a časovo-pohybovou analýzou (time-motion analysis), ako sa to podarilo vo výskumoch McInnes et al. (1995), Abdelkrim et al. (2007), Matthew, Delextrat (2009) a Abdelkrim et al. (2010).    

Tabuľka 26 Percentuálny podiel SF v individuálnych pásmach intenzity pohybového zaťaženia a priemerná hodnota % z SF_max podľa hráčskych funkcií

Hráčska funkcia		Pásmo					% z SFmax
		1	2	3	4	5
Rozohrávač	M	5,73	11,08	15,48	32,35	35,38	88,10
	SD	5,18	5,07	5,55	12,03	12,55	1,66
Krídlo	M	7,43	9,65	15,9	30,12	36,91	87,54
	SD	11,46	4,86	13,71	11,27	22,8	4,53
Pivot	M	1,78	10,2	11,3	31,5	45,23	89,95
	SD	1,27	5,19	2,31	11,27	14,77	1,74
Spolu	M	5,88	10,06	14,84	30,88	38,34	88,16
	SD	9,1	4,71	10,68	10,8	19,11	3,65

Legenda: M – aritmetický priemer, SD – smerodajná odchýlka

Obr. 42 Percentuálny podiel SF v individuálnych pásmach intenzity pohybového zaťaženia a priemerná hodnota % z SF_max podľa hráčskych funkcií

Obr. 43 Fyziologická krivka SF rozohrávačky KH počas súťažného zápasu

Obr. 44 Fyziologická krivka SF krídelnej hráčky KF počas súťažného zápasu

Obr. 45 Fyziologická krivka SF pivotmanky KO počas súťažného zápasu

Zhrnutie

Vytrvalostným člnkovým behom sme hráčkam diagnostikovali maximálnu srdcovú frekvenciu, na základe ktorej sme odvodili individuálne pásma intenzity pohybového zaťaženia. V stanovených intervaloch SF v individuálnych pásmach sme následne analyzovali intenzitu pohybového zaťaženia v súťažnom zápase. U sledovaných basketbalistiek sme zaznamenali rozdielnu vnútornú odozvu organismu na špecifické zápasové zaťaženie.

V 1. štvrtine sa hráčky pohybovali priemerne v 1., 2., 3., 4. a 5. pásme 5,02 %, 12,5 %, 9,86 %, 28,66 % a 43,96 % z celkového hracieho času, v tomto poradí. Priemerná hodnota SF bola na úrovni 88,62 % z SF_max. V 2. štvrtine odohrali hráčky v 1. pásme 5,95 %, v 2. pásme 10,68 %, v 3. pásme 13 %, v 4. pásme 26,03 % a v 5. pásme až 44,35 % z celkového hracieho času. Hráčky dosiahli v 2. štvrtine najvyššiu priemernú SF zo všetkých štvrtín na úrovni 89,25 % z SF_max. V 3. štvrtine bol podiel SF v jednotlivých pásmach 3,05 % (pásmo 1), 11 % (pásmo 2), 22,85 % (pásmo 3),  25,6 % (pásmo 4) a 37,5 % (pásmo 5), pričom priemerná SF bola 88,03 % z SF_max. V 4. štvrtine bol podiel v prvých 3 pásmach pri uvoľňovaní energie prevažne aeróbnym spôsobom 8,43 %, 7 %, a 14,88 %. V pásmach 4 a 5 boli zistené hodnoty, nad odhadnutým anaeróbnym prahom, 39,48 % a 30,2 %. Priemerná SF bola na úrovni 87,15 % z SF_max. Pri porovnaní jednotlivých štvrtín v individuálnych pásmach sme zistili štatistický významný rozdiel (p < 0,05) len v 2. pásme medzi 1. a 4. štvrtinou, pričom bol pravdepodobne spôsobený častejším prerušovaním hry v 1. štvrtine, keďže hodnoty SF sme posudzovali z celkového hracieho času. Signifikantnosť sa nám nepotvrdila ani pri porovnaní polčasov (p > 0,05).

Rozohrávačky odohrali v 1., 2., 3., 4. a 5. pásme 5,73 %, 11,08 %, 15,48 %, 32,35 % a 35,38 % z celkového hracieho času, v tomto poradí, s priemernou SF 88,1 % z SF_max. U krídelných háčok bol zaznamenaný podobný podiel v jednotlivých pásmach (1. pásmo 7,43 %, 2. pásmo 9,65 %, 3. pásmo 15,9 %, 4. pásmo 30,12 % a 5. pásmo 36,91 %), s priemernou SF na úrovni 87,54 % z SF_max. Pivotmanky dosiahli nižšie hodnoty v pásmach 1, 2 a 3 (1,78 %, 10,2 % a 11,3 %) a zároveň vyššie hodnoty v pásmach 4 (31,5 %) a 5 (45,23 %) oproti rozohrávačkám a krídelným hráčkam. Priemerná SF dosiahla hodnotu až 89,95 % z SF_max. Pri porovnaní jednotlivých hráčskych funkcií v individuálnych pásmach sme nezistili signifikantné rozdiely (p > 0,05). U všetkých monitorovaných basketbalistiek (bez ohľadu na hráčsku funkciu) sme zistili priemerný podiel nad úrovňou 87 % z SF_max (4. a 5. pásmo) 69,22 %, pričom v prvých troch pásmach to bolo 30,78 % z celkového hracieho času. Priemerná hodnota SF počas zápasu dosiahla hodnotu 88,16 % z SF_max.

Aj napriek tomu, že sme nezistili štatisticky významné rozdiely v intenzite pohybového zaťaženia medzi jednotlivými hráčskymi funkciami, tak výsledky poukazujú na vysoké fyziologické nároky kladené na hráčky počas zápasu v tejto vekovej kategórií, pri zvolenom obrannom systéme (celoplošný osobný pressing). V tréningovom procese by sme mali vychádzať z analýzy herného zaťaženia a prispôsobovať aj intenzitu pohybového zaťaženia pomocou vhodne zvolených metodicko-organizačných foriem. V tejto vekovej kategórií ešte nie sú striktne dané hráčske funkcie, resp. intenzita zaťaženia sa neodlišuje v závislosti na hráčskej funkcii, a preto zo sociálno-interakčných foriem by mali mať v tréningovom procese najväčšie zastúpenie kolektívna a skupinová forma.

Realizáciou väčšieho počtu meraní v tejto skúmanej oblasti by sme mohli dospieť k presnejším a konkrétnejším výsledkom, ktoré by tak pomohli ešte viac zefektívniť tréningový proces mladých basketbalistiek (U14). Zistené výsledky odporúčame overiť v budúcich výskumoch aj na iných vekových a výkonnostných kategóriách a taktiež v závislosti na pohlaví,  čím by sme mohli dospieť k všeobecnejšie platným záverom.