Basketbal je celosvetovo populárny šport, ktorý v sebe zahŕňa, podobne ako ďalšie športové hry, špecifické štrukturálne a funkčné charakteristiky. Herný výkon v zápase je teda ovplyvňovaný viacerými faktormi (technické, taktické, psychické, kondičné a sociálne), ktoré tvoria jeden komplexný celok. Z kondičného hľadiska je basketbal charakteristický intermitentným zaťažením, pričom kladie vysoké nároky na aeróbnu ako aj anaeróbnu oblasť (McInnes et al., 1995; Rodríguez-Alonso at al., 2003; Abdelkrim et al., 2007). V uvedených štúdiách dospeli autori k týmto záverom na základe monitorovania srdcovej frekvencie (SF), merania koncentrácie krvného laktátu a časovo-pohybovej analýzy (time-motion analysis). Všetky 3 metódy boli použité počas súťažných zápasov v rôznych vekových kategóriách mužov a žien. Ukazuje sa, že analýza intenzity pohybového zaťaženia v zápasových podmienkach nadobúda v dnešnej dobe čoraz väčší význam. Hlavným dôvodom je modelovanie intenzity zaťaženia v tréningových podmienkach a teda jeho zefektívnenie, čím by malo dôjsť k lepšiemu transferu tréningový proces–zápas. SF je jednou z najpoužívanejších fyziologických premenných v kondičnej oblasti a jej monitorovanie je primeraná a objektívna metóda na hodnotenie intenzity pohybovej činnosti (Achten & Jeukendrup, 2003). SF môže byť meraná opakovane, bez väčších finančných nákladov a neinvazívne (Gocentas et al. 2011). V športových hrách vrátane basketbalu je to z finančného hľadiska o niečo drahšia záležitosť, keďže v zápasových podmienkach sa musia používať telemetrické zariadenia, ktoré neobsahujú náramkové hodinky. Tieto zariadenia dokážu prenášať SF súčasne u niekoľkých hráčov (počet monitorovaných hráčov záleží na výrobcovi zariadenia) a v reálnom čase sledovať jej priebeh na prenosnom počítači (Schönfelder et al., 2011).
Analýze intenzity herného zaťaženia sa venovalo niekoľko autorov (Hůlka & Tomajko, 2006; Vaquera et al., 2008; Matthew & Delextrat, 2009; Montgomery et al., 2010; Narazaki et al., 2009; Vala & Litschmannová, 2012), ktorí sa pokúsili spresniť fyziologické nároky kladené na jednotlivé hráčske funkcie počas súťažných zápasov. Rodriguez-Alonso et al. (2003) spresnili hodnoty SF po zmene pravidiel, pričom priemernú SF basketbalistiek počas zápasu zaznamenali na úrovni 90,8 % z SFmax na národnej úrovni a až 94,6 % z SFmax na medzinárodnej úrovni. Abdelkrim et al. (2007) uvádzajú v kategórií mužov U19 priemernú SF počas zápasu na úrovni 91 % z SFmax, pričom zistili signifikantné rozdiely medzi priemernou SF u rozohrávačov a pivotov. Vaquera et al. (2008) uvádzajú vo svojej štúdií signifikantné rozdiely v % z maximálnej srdcovej frekvencie (SFmax) medzi rozohrávačmi a krídlami, ako aj medzi rozohrávačmi a pivotmi. Pri porovnaní krídel a pivotov nezaznamenali štatisticky významné rozdiely. Intenzita zaťaženia v zápasových podmienkach môže pravdepodobne varírovať v závislosti na prerušovaní hry (streľba trestných hodov, oddychové časy, atď.), striedaní a ako uvádza Hoffman (2003), tak pravdepodobne aj na zvolenej taktike.
Cieľ
Cieľom práce je zistiť rozdielnosti v intenzite herného zaťaženia medzi rovnakými hráčskymi funkciami v kategóriách U19 a seniorskej kategórií žien.
Metodika
Výskumný súbor bol tvorený 8 hráčkami v kategórií U19 (najvyššia súťaž v ČR) a 9 hráčkami v seniorskej kategórií žien (1. ligy žien – druhá najvyššia súťaž v Českej republike v kategórii senioriek). Priemerný kalendárny vek družstva U19 bol 17,4 ± 0,99 roku, priemerná telesná výška 181 ± 5,95 cm a priemerná telesná hmotnosť 63,6 ± 5,76 kg. Priemerný kalendárny vek seniorského družstva bol 20,6 ± 2,94 roku, priemerná telesná výška 178,4 ± 5,5 cm a priemerná telesná hmotnosť 64,9 ± 5,84 kg. V kategórií U19 sme rozlišovali štandardné hráčske pozície: rozohrávačka (n = 1), krídelné hráčky (n = 3), pivotmanky (n = 4), tak ako aj v kategórií žien: rozohrávačky (n = 2), krídelné hráčky (n = 4) a pivotmanky (n = 3).
SF sme monitorovali počas 1 zápasu v kategórií U19 a 1 zápasu v kategórií žien telemetrickým zariadením Suunto Team Pack (Suunto Oy, Vantaa, Finland). Súťažné zápasy boli zaznamenané na videokameru Canon HG10 (Canon Inc., Tokyo, Japan). Prijímače SF (Suunto Memory Belts) boli časovo zosynchronizované s videokamerou a hracím časom. SF bola snímaná v dvojsekundových intervaloch. Prenos dát z prijímačov do počítača sme uskutočnili pomocou dokovacej stanice Suunto. Získané údaje sme následne vyhodnocovali v príslušnom softvérovom programe Suunto Training Manager. Pri vyhodnocovaní výsledkov sme pracovali s hodnotami SF, ktoré boli získané počas celkového hracieho času. Celkový hrací čas sme definovali ako hrací čas vrátane oddychových časov, krátkych prerušení hry a streľby trestných hodov (Abdelkrim et al. 2007; Matthew & Delextrat, 2009). Do celkového hracieho času neboli zahrnuté krátke prestávky medzi 1. a 2. štvrtinou a medzi 3. a 4. štvrtinou, polčasová prestávka medzi 2. a 3. štvrtinou a čas po vystriedaní hráčky.
Hodnoty SFmax sa hráčkam diagnostikovali vo vytrvalostnom člnkovom behu a na základe nich sa klasifikovalo 5 zón intenzity pohybového zaťaženia (Thompson et al., 2010) (tabuľka 19). Vo výsledkoch sa porovnávalo % z celkového odohraného času v jednotlivej zóne a medzi rovnakými hráčskymi pozíciami. Výsledky sú uvedené ako priemer ± smerodajná odchýlka (SD). Distribúciu normality dát sme overili Shapiro-Wilkovým testom. Na základe normality rozdelenia dát sme použili pri porovnaní výsledkov Studentov t-test alebo neparametrický Mann-Whitneyov U-test. Priemerný odohraný čas v 1. a 2. zóne, u všetkých hráčskych pozícií, bol taký krátky, že nebolo potrebné žiadne ďalšie štatistické spracovanie. Softvér Statistica 12 (StatSoft, Inc., Tulsa, USA) bol použitý na komplexné štatistické vyhodnotenie získaných dát. Hladina štatistickej významnosti bola stanovená na hladine α = 0,05.
Tab. 19. Klasifikácia individuálnych zón a pohybovej intenzity (Thompson at al., 2010)
|
Zóna |
SFmax (%) |
Intenzita |
|
1 |
<50 |
Veľmi ľahká intenzita |
|
2 |
50-63 |
Ľahká intenzita |
|
3 |
64-76 |
Stredná intenzita |
|
4 |
77-93 |
Vysoká intenzita |
|
5 |
≥94 |
Veľmi vysoká intenzita |
Výsledky
Priemerná SF počas celkového času zápasu bola v kategórií senioriek na úrovni 87,9 ± 3,6 % z SFmax a v kategórií U19 na úrovni 87,5 ± 2,8 % z SF max. Výsledky SF ukazujú, že rozohrávačka U19 hrala v 3., 4. a 5. zóne 24,3 ± 33,4 %, 60,7 ± 29,2 % a 13,4 ± 17 % z celkového hracieho času v tomto poradí. Priemerná SF bola 86 ± 2,5 % z SFmax. Seniorské rozohrávačky odohrali v 3. zóne 8,5 ± 6,3 %, v 4. zóne 67,4 ± 22,7 % a v 5. zóne 23,2 ± 25,2 % z celkového hracieho času a s priemernou SF 87,4 ± 4,2 % z SFmax. Pri porovnaní získaných hodnôt sa nezistili štatisticky významné rozdiely (p > 0,05) (obr. 15).
Obr. 15. Porovnanie rozohrávačok v kategórií U19 a v kategórií žien
Krídelné hráčky (U19 vs. seniorky) odohrali v 3. zóne 3,9 ± 1,3 % vs. 12,5 ± 4 % z celkového hracieho času. V 4. zóne 60,6 ± 26,6 % vs. 73,2 ± 6,8 % a v 5. zóne 35,3 ± 26,1 % vs. 11,1 ± 9,8 % z celkového hracieho času. Priemerná SF dosiahla hodnoty v U19 89,7 % a v seniorkách 84,7 % z SFmax. Porovnanie hodnôt v jednotlivých zónach a % z SFmax nebolo štatisticky významné (p > 0,05) (obr. 16).
Obr. 16. Porovnanie krídelných hráčok v kategórií U19 a v kategórií žien
Pivotky U19 hrali v 3., 4. a 5. zóne 7,9 ± 5,8 %, 67,1 ± 23,8 % a 23,1 ± 21,6 % z celkového hracieho času v tomto poradí. Pivotky v kategórií senioriek odohrali 7,6 ± 5,7 % v 3. zóne, 58,9 ± 12 % v 4. zóne a 31,8 ± 11,4 % v 5. zóne. Priemerná SF v U19 bola 87,5 ± 2,7 % z SFmax oproti 88,7 ± 2,9 % z SFmax v kategórií senioriek. Ani na hráčskej pozícii pivota sme nezaznamenali štatisticky významný rozdiel v jednotlivých zónach a % z SF max (p > 0,05) (obr. 17)
Obr. 17. Porovnanie pivotiek v kategórií U19 a v kategórií žien
Diskusia
Hodnoty SF sa v niektorých prípadoch interpretujú zložito a basketbalový zápas nie je výnimkou. Pri interpretácií hodnôt SF sa vychádzalo z odporúčaní Ziv & Lidor (2009) a prezentované výsledky sa uvádzali ako % z SFmax. Taktiež sa vyhodnocovali údaje iba z celkového hracieho času, pretože podľa spomenutých autorov čistý hrací čas ignoruje dôležité informácie o regenerácií hráčov počas prerušení hry ako sú trestné hody a time-outy. Štúdia prezentuje porovnanie zápasových hodnôt SF v dvoch rôznych ženských vekových kategóriách. Konkrétne sa jedná o porovnanie rovnakých hráčskych pozícií (rozohrávačky, krídelné hráčky a pivotmanky) medzi kategóriou U19 (extraliga) a vekovo nadväzujúcou kategóriou senioriek (1. liga). U krídelných hráčok U19 sme zaznamenali SF v 4. a 5. zóne (nad 77 % z SFmax) v 95,9 % z celkového hracieho času. V seniorskej kategórií hrali krídelné hráčky v 4. a 5. zóne 84,3 % z celkového hracieho času. Podobné hodnoty dosiahli aj pivotky, ktoré hrali v kategórií U19 90,2 % a v kategórií senioriek 90,7 % z celkového hracieho času vo vysokej intenzite (hard intensity) a veľmi vysokej intenzite (very hard intensity). K podobným výsledkom dospeli aj Abdelkrim et al. (2010) u elitných hráčov U19, ktorí hrali 92,6 % z celkového hracieho času so SF vyššou ako 75 % z SFmax. Nad 95 % to bolo konkrétne 19,3 % z celkového hracieho času, čo taktiež zodpovedá prezentovaným zisteniam (v tomto prípade hodnotám nad 93 % z SFmax a to v rozmedzí od 11,1 % do 35,3 % z celkového hracieho času). Priemerné hodnoty SF vyjadrené ako % z SFmax taktiež korešpondujú s výskumami Rodriguez-Alonso et al. (2003), Abdelkrim et al. (2007), Vaquera at al. (2008) a Matthew & Delextrat (2009). Rodriguez-Alonso et al. (2003) uvádzajú hodnoty priemernej SF zistenej počas národných a medzinárodných zápasov žien 90,8 % a 94,6 % z SFmax, v tomto poradí. Abdelkrim et al. (2007) uvádza priemernú SF v U19 mužov na úrovni 91 % z SFmax, Vaquera et al. (2008) 95,6 %, 93,7 % a 92,6 % z SFmax u mužov rozohrávačov, krídiel a pivotov, v tomto poradí. V ženskej seniorskej kategórií sú výsledky porovnateľné taktiež so štúdiou Matthew & Delextrat (2009), kde basketbalistky hrali s priemernou SF 89,1 % z SFmax. Avšak Scanlan et al. (2012) zistili nižšiu priemernú hodnotu SF v národnej (state-level) austrálskej lige žien 68,6 % z SF max. Údaje prezentované v tejto štúdií a spomínaných autorov potvrdzujú fakt, že fyziologické nároky v basketbalovom zápase môžu závisieť na viacerých faktoroch ako sú pohlavie, veková kategória, úroveň súťaže, zvolená taktika a ďalšie. Aj keď sme nezistili žiadne štatisticky významné rozdiely medzi rovnakými hráčskymi pozíciami v skúmaných vekových kategóriách, tak hodnoty SF poukazujú na vysoké fyziologické nároky. SF môže byť ovplyvnená aj ďalšími faktormi ako sú úzkosť alebo psychologický nepokoj a nie len intenzitou a trvaním pohybovej činnosti. Bangsbo (1994) však predpokladá, že vplyv psychologických faktorov na odozvu SF môže byť nižší práve u pohybovej činnosti vykonávanej vo vysokej intenzite.
Pri transfere zistených výsledkov do tréningového procesu sa javí ako vhodný herný tréning. Výhody herného tréningu spočívajú v stimulácií špecifického pohybového prejavu, zdokonaľovaní technických a taktických zručností vo vysokom zaťažení a lepšej motivácii športovcov (Gabbett et al., 2009). Sampaio et al. (2009) uvádza podobné priemerné hodnoty SF zistené v hre 3 na 3 (87 ± 4 % z SFmax) a v hre 4 na 4 (83 ± 4% z SFmax). Klusemann et al. (2012) vo svojej štúdií zaznamenali priemernú SF 86 ± 4 % v hre 2 na 2 a 83 ± 5 % z SFmax v hre 4 na 4. Z fyziologického hľadiska uvedené hodnoty SF v hernom tréningu zodpovedajú zisteným hodnotám SF v prezentovanej štúdií.
Výsledky poukazujú na vysoké fyziologické nároky na jednotlivé hráčske pozície v oboch vekových kategóriách. Na základe zistených skutočností sa môže konštatovať, že prechod z kategórie U19 (extraliga) do kategórie žien (1. liga) by mal byť z fyziologického hľadiska bez komplikácií. Avšak nesmieme zabudnúť na ďalšie faktory, ktoré v tomto prípade môžu ovplyvňovať herný výkon (technické a taktické, psychologické, sociálne). V extralige žien však pravdepodobne očakávame vyššie fyziologické nároky ako sú prezentované v tejto štúdií.
Shrnutí
Táto štúdia z fyziologického hľadiska porovnáva hráčske pozície medzi kategóriami U19 (extraliga) a seniorkami (1. liga). Výsledky indikujú podobnú intenzitu zápasového zaťaženia medzi oboma kategóriami. Tieto informácie môžu byť užitočné pre kondičných trénerov a trénerov pri riadení a plánovaní tréningového procesu (napr. pri hernom tréningu). Týmto spôsobom môžu zefektívňovať tréningové programy v oboch kategóriách. Pri prechode z kategórie U19 do kategórie žien sa môžu tréneri opierať aj o informácie takéhoto charakteru.