Monitorovanie srdcovej frekvencie v tréningovom procese mladých basketbalistiek systémom Suunto Team Pack

Kapitola je zameraná na sledovanie vnútorné odozvy organizmu (srdcové frekvencie) na aplikované tréningové zaťaženie mladých basketbalistiek. Pri stanovení rozmedzí srdcovej frekvencie v piatich bioenergetických pásmach pohybového zaťaženia sme u každej hráčky použili hodnoty maximálnej srdcovej frekvencie zaznamenané počas vytrvalostného člnkového behu. Monitorovanie srdcovej frekvencie a jej priebeh sme uskutočnili telemetrickým systémom Suunto Team Pack. Výrazné diferencie sme zaznamenali u každej hráčky, pričom v 1., 2. a 3. pásme to boli priemerné hodnoty 10 ± 8,55 %, 18 ± 8,87 % a 22,6 ± 9,66 % v tomto poradí, kde sa energia pre svalovú činnosť uvoľňuje prevažne aeróbnym spôsobom. V pásme 4 to bolo priemerne 22,2 ± 9,93 %, v pásme 5 priemerne 27,2 ± 23,37 %, pričom pre tieto stanovené bioenergetické pásma je charakteristické uvoľňovanie energie prevažne aerobní anaeróbnym, resp. anaeróbnym spôsobom.

V tréningovom procese v basketbale pôsobíme pohybovými podnetmi, ktorými chceme zámerne ovplyvniť a zdokonaliť jednotlivé faktory štruktúry herného výkonu, čím by malo nastať ich priebežné a postupné zlaďovanie do jedného komplexného celku. Cieľavedome pôsobíme aplikovaným tréningovým zaťažením, ktorého zámerom je vyvolať také funkčné, morfologické, fyziologické a psycho-sociálne zmeny trénovanosti hráča, ktoré podmieňujú rast športovej výkonnosti po technickej, taktickej, kondičnej a psychickej stránke. Podľa Dobrého, Seminigovského (1988) tréningový proces v basketbale musí vyvážene a systematicky stimulovať syntézu všetkých determinantov herného výkonu. Preto je nutné zastúpenie špecifických herných aj nešpecifických kondičných záťažových činností.

Oblasť zaťaženia ako jedna zo základných teoretických kategórií športového tréningu má značný význam pre jeho plánovanie a riadenie. Dlhodobým a systematickým pôsobením vyvoláva zaťaženie v organizme športovca zodpovedajúce zmeny, ktoré sa prejavujú rastom špecializovanej športovej výkonnosti. Dovalil (2002) uvádza, že zaťaženie má svoju štruktúru, v ktorej je zahrnutá oblasť fyziologických, morfologických, psychických a sociálnych funkcií športovca.

Podľa Holmberga (2004) je najvhodnejším spôsobom na meranie intenzity pohybového zaťaženia a metabolickej reakcie organizmu v basketbale monitorovanie srdcovej frekvencie (SF) a meranie koncentrácie krvného laktátu. V súčasnosti sa stále vo väčšej miere uplatňujú telemetrické systémy, ktoré umožňujú monitorovať SF u viacerých hráčov súčasne v reálnom čase. Aktuálny priebeh SF sa môže sledovať online na monitore prenosného počítača, čím sa poskytuje okamžitá spätno väzbová informácia napr. pre trénerov. Výhodou telemetrických systémov oproti sporttesterom je snímač SF (hrudný pás), ktorý má vlastnú internú pamäť, pričom u sporttesterov je prijímač dát v podobe náramkových hodiniek (v zápasových podmienkach to pravidlá basketbalu neumožňujú).

Výskum v oblasti zaťaženia v športových hrách je dnes pomerne bohatý (McInnes et al., 1995; Rodriguez-Alonso et al., 2003; Hůlka, Tomajko, 2006; Abdelkrim et al., 2007; Moravec, 2008; Vaquera et al., 2008; Matthew, Delextrat, 2009; Vala, Litschmannová, 2012). Autori týchto výskumov sa pokúsili analyzovať intenzitu pohybového zaťaženia v súťažných zápasoch na základe merania SF alebo koncentrácie krvného laktátu – z dôvodu zefektívnenia tréningového procesu. Z tohto dôvodu je analýza intenzity zaťaženia v súťažnom zápase jedným zo základných prostriedkov umožňujúcich aplikovať modelovanie intenzity zaťaženia v tréningovom procese. Kontrola SF v hernom alebo kondičnom tréningu by mala slúžiť na porovnanie predpokladaného a reálneho tréningového zaťaženia.

McInnes et al. (1995) vo svojej štúdií uvádzajú, že intenzita zaťaženia v zápase je vysoká a až 75 % hracieho času odohrajú vrcholoví hráči so SF nad úrovňou 85 % z diagnostikovanej maximálnej srdcovej frekvencie (SFmax). K podobným záverom dospeli napr. aj Matthew, Delextrat (2009), ktorí spresnili tieto hodnoty u vrcholových basketbalistiek po zmene pravidiel v roku 2000. Hráčky odohrali až 80,4 % z hracieho času so SF nad úrovňou 85 % z SFmax.

Bílek (1983) a Argaj (2005) uvádzajú, že sú značné rozdiely medzi intenzitou zaťaženia v tréningovom procese a počas zápasu, pričom k týmto záverom dospeli na základe výsledkov z merania SF. Po vyhodnotení údajov SF konštatujú, že v tréningovom procese sa basketbalové zručnosti zdokonaľujú iba v podmienkach nízkej intenzity a nevytvárajú sa podmienky pre adaptáciu vo vysokej intenzite zápasového zaťaženia. Argaj (2009) odporúča, aby aplikované zaťaženie hráča v hernom a kondičnom tréninku, realizované rôznymi metodicko organizačnými formami, zodpovedalo intenzite zaťaženia v zápase, čím by sa dosiahol požadovaný efekt zodpovedajúci športovým a metabolickým špecifikám basketbalu.

Podľa Balčiunasa et al. (2006) cvičenia, ktoré sa vykonávajú prerušovane (intermitentne) vo vysokej intenzite, majú signifikantný vplyv na účinok prípravy mladých basketbalistov a sú v súlade s požiadavkami intenzity pohybového zaťaženia zistenými v súťažných zápasoch.

Problém

V tréningovom procese v basketbale je monitorovanie SF ako identifikátora intenzity zaťaženia zriedkavé. Pri manipulácii s intenzitou zaťaženia postupujú tréneri často krát len intuitívne (subjektívne), čím sa po fyziologickej stránke niekedy nechcene pôsobí na iné bioenergetické systémy, ako bolo pôvodným úmyslom. Využitie telemetrických systémov môže do určitej miery spresniť hodnotenie intenzity aplikovaného pohybového zaťaženia a byť nápomocné pri plánovaní a riadení tréningového procesu v basketbale.

Cieľ

Poukázať na praktické využitie telemetrického systému Suunto Team Pack v tréningovom procese v basketbale. Prispieť k rozšíreniu poznatkov o športovom tréningu v mládežníckom basketbale.

Metodika

Výskumný súbor pozostával zo 6 hráčok basketbalového klubu (BK) Petržalka, ktoré hrali v sezóne 2009/2010 súťaž v kategórií žiačky. Kalendárny vek bol v rozmedzí 12 až 14 rokov, športový vek v rozmedzí 3 až 5 rokov.

Na diagnostikovanie SFmax sme použili test vytrvalostný člnkový beh (VČB). Nameraná hodnota SFmax umožnila stanoviť individuálne pásma ako základné kritérium na hodnotenie intenzity pohybového zaťaženia. V hlavnej časti tréningovej jednotky bola hráčkam monitorovaná SF počas 2 prípravných cvičení (každé cvičenie 2 opakovania) a herného cvičenia (1 opakovanie), ktoré sú bežne využívané v tréningovej praxi. Hráčky boli rozdelené na 4 trojice. Intenzita cvičení bola submaximálna, až maximálna, interval zaťaženia bol stanovený na 45 s a interval odpočinku na 2 min. 15 s, čím dochádzalo k pravidelnému striedaniu 4 trojíc na ihrisku. Interval odpočinku jednej skupiny bol teda v čase, keď cvičili skupiny ďalšie. Cvičenia boli zamerané v bioenergetickom zmysle na anaeróbny laktátový systém, pričom sme sa opierali o Bílka (1983) a Moravca et al. (2007). Celková doba zaťaženia bola 3 min. 45 s, celková doba odpočinku 11 min. 15 s a po ukončení cvičení aktívny 5 min. odpočinok (streľba trestných hodov).

Hlavnou metódou získavania údajov bolo meranie SF, ktoré sa uskutočnilo zariadením na registráciu a vyhodnocovanie záznamov SF, telemetrickým systémom Suunto Team Pack. Systém pozostával zo snímača SF (Suunto Memory Belt), z prijímacej antény (Suunuto Team POD) a prenosného počítača zo softwarovým programom Suunto Monitor, kde sme mohli v reálnom čase sledovať aktuálny priebeh SF počas cvičení. Snímacie zariadenia boli nastavené na snímanie SF v 2 sekundových intervaloch a taktiež majú internú pamäť, aby nedošlo k stratám údajov. Údaje o SF sa následne prenášajú zo snímačov do počítača pomocou interface-u, ktorý je k nemu pripojený USB káblom (obr. 13). Metóda priameho pozorovania bola uplatnená vo VČB, kde sa sledoval počet prebehnutých úsekov. Metódu nepriameho pozorovania sme využili pri videoanalýze záznamu z tréningového procesu. Videokamera bola časovo zosynchronizovaná s telemetrickým systémom, aby bolo možné ďalej vyhodnocovať priebeh SF počas cvičení v príslušnom softwarovom programe Suunto Training Manager.

Obr. 13 Telemetrický systém Suunto Team Pack

Individuálne bioenergetické pásma sme určili postupom podľa Janssena (2001) ako % z SFmax (tab. 7), ktorý bol taktiež použitý v prácach Moravec, Tománek (2006), Mačura, Vranský (2009), Moravec (2008), Vencúrik (2012) a ďalších.

Na vyhodnotenie získaných údajov sme použili opisné charakteristiky, a to miery polohy a miery variability. Na interpretáciu výsledkov a formulovanie záverov boli použité základné logické metódy.

Tabulka 7 Intenzita pohybového zaťaženia v piatich bioenergetických pásmach hodnotená na základe SFmax (Janssen, 2001)

Výsledky a diskusia

Rozmedzia SF zodpovedajúce jednotlivým pásmam pohybového zaťaženia sme u každej hráčky spresnili výpočtom z diagnostikovanej SFmax (tab. 8). V individuálne odvodených pásmach sme následne určovali intenzitu pohybového zaťaženia v tréningovom procese. Priemerná hodnota SFmax dosiahnutá vo VČB bola 209,17 ± 3,43 pulzov.min-1, priemerný počet prebehnutých úsekov bol 73 ± 13,74. Variačné rozpätie SFmax bolo 9 pulzov.min-1, vo VČB až 39 prebehnutých 20-m úsekov, čo poukazuje na vysoké rozdiely v aktuálnom stave aeróbnej vytrvalosti.

V prípravnom cvičení č. 1 pri prvom opakovaní sa pohybovali basketbalistky v individuálne stanovenom 1. pásme 19,3 %, v 2. pásme 21,9 %, v 3. pásme 18,5 %, v 4. pásme 23,3 % a v 5. pásme 17 % z celkového času trvania cvičenia. Pri druhom opakovaní to bolo v 1., 2., 3., 4. a 5. pásme 13,3 %, 22,2 %, 27,4 %, 16,3 % a 20,8 % v tomto poradí. Cvičenie bolo zamerané na prihrávanie a chytanie lopty v pohybe a zakončenie po prihrávke.

Tabulka 8 Maximálna SF, počet prebehnutých úsekov a rozmedzia SF v jednotlivých pásmach pohybového zaťaženia

Legenda:

M – aritmetický priemer, SD – smerodajná odchýlka, R – variačné rozpätie

V prípravnom cvičení č. 2 sme sa zamerali na zdokonaľovanie rýchleho protiútoku, pretože v tejto vekovej kategórií by mal tvoriť základný herný systém. Dôraz bol kladený na prihrávanie a chytanie lopty v pohybe a zakončenie po prihrávke alebo driblingu. V prvom opakovaní odohrali hráčky v 1. pásme len 5,9 %, v 2. pásme to bolo 13,3 %, v 3. pásme 26,3 % a v 4. a 5. pásme nad odhadnutým anaeróbnym prahom 21,1 % a 33,4 % z celkového času trvania cvičenia. Pri druhom opakovaní sme zaznamenali hodnoty v individuálne stanovených pásmach 2,6 % (1. pásmo), 23,7 % (2. pásmo), 16,7 % (3. pásmo), 27 % (4. pásmo) a najvyššiu hodnotu 30 % (5. pásmo) z odohraného času.

V poslednom hernom cvičení sa zdokonaľoval rýchly protiútok v podmienkach aktívneho odporu súpera, pričom dôraz v tomto cvičení bol kladený na rýchlosť, istotu, presnosť a úspešnosť zakončenia. V 1. a 2. pásme intenzity pohybového zaťaženia to bolo zhodne 8,9 % času v každom z pásiem. V pásme 3 odohrali hráčky 24,1 % a v pásme 4 a 5, kde sa energia pre svalovú činnosť uvoľňuje prevažne aeróbno-anaeróbnym, resp. anaeróbnym spôsobom, bol zaznamenaný podiel na úrovni 23,3 % a 34,8 %. Porovnanie percentuálneho zastúpenia v jednotlivých pásmach intenzity pohybového zaťaženia v konkrétnych cvičeniach je uvedené na obr. 14.

Obr. 14 Percentuálne zastúpenie času v jednotlivých pásmach intenzity pohybového v cvičeniach 1 až 5

Zastúpenie SF v individuálne stanovených pásmach intenzity pohybového zaťaženia bolo rôznorodé u každej zo sledovaných basketbalistiek. Vzhľadom na vek a individuálne osobitosti jednotlivých basketbalistiek bol celkový podiel SF v 5. pásme vo všetkých vykonávaných cvičeniach v priemere 27,2 ± 23,37 %, v 4. pásme 22,2 ± 9,93 %, v 3. pásme výrazne podobný ako v pásme 4 (22,6 ± 9,66 %), v 2. pásme 18 ± 8,87 % a v pásme 1 to bolo 10 ± 8,55 % (tab. 9). Aplikovanými cvičeniami sme sa snažili priblížiť intenzite zaťaženia, ktorá sa vyskytuje v zápasových podmienkach. Hodnoty, ktoré sme získali v tréningovom procese, sa však odlišovali od zápasových hodnôt, ktoré uvádzajú niektorí autori. Matković et al. (2003) uvádzajú 74% podiel SF nad úrovňou 87 % z SFmax, pričom v našom prípade to bolo len 49,4 % nad úrovňou 87 % z SFmax. Vo výskumoch Matthew, Delextrat (2009) a Abdelkrim et al. (2010) sa stretávame s hodnotami až 80,4 %, resp. 75,3 %, ale nad úrovňou 85 % z SFmax. Podobný podiel SF nad 85 % z SFmax zaznamenal u mladých rozohrávačok Vencúrik, Mačura (2012), a to na úrovni 74,2 % z celkového času. Vyššie percentuálne zastúpenie SF v nižších pásmach (napriek našim očakávaniam) bolo pravdepodobne spôsobené krátkym trvaním cvičení (45 s), keďže reakcia srdcovo cievneho systému na vonkajšie zaťaženie nie je okamžitá a dostaví sa až po určitom časovom úseku.

Monitorovanie SF v tréningovom procese nám môže objektívnejšie poukázať na to, aké môže byť niekedy problematické priblíženie intenzity tréningového zaťaženia intenzite zaťaženia v zápasoch. Môžeme podobne ako Hůlka, Tomajko (2006) konštatovať, že práve absencia kontroly SF v tréningovom procese neumožňuje prispôsobovať intenzitu zaťaženia práve zaťaženiu vyskytujúcemu sa v zápasových podmienkach. Úlohou trénerov preto stále ostáva hľadanie optimálnych tréningových prostriedkov a metód, aby mohlo dôjsť k zefektívneniu tréningového procesu, či už s využitím telemetrických systémov a sporttesterov alebo bez nich.

Tabulka 9 Percentuálny podiel SF v piatich pásmach podľa intenzity tréninkového zaťaženia

Hráčka	Pásmo
	1	2	3	4	5
BV	11,6	21,3	20,5	21,3	25,3
DI	0	5,3	22,2	41,4	31,1
KF	15,1	31,6	36,4	16,9	0
KM	23,6	20,9	31,1	23,1	1,3
MP	4,5	13,3	12	16	54,2
PB	5,3	15,6	13,3	14,7	51,1
M	10	18	22,6	22,2	27,2
SD	8,55	8,87	9,66	9,93	23,37
R	23,6	26,3	24,4	26,7	54,2

Legenda:

M – aritmetický priemer, SD – smerodajná odchýlka, R – variačné rozpätie

Pre porovnanie uvádzame príklad hráčok DI (graf 6) a KM (graf 7), u ktorých boli zaznamenané výrazné rozdiely v jednotlivých pásmach intenzity tréningového zaťaženia. Hráčka DI sa pohybovala väčšinu času v 4. (41,4 %) a v 5. (31,1 %) pásme, pričom v pásmach 1, 2 a 3 to bolo spolu 27,5 %. U hráčky KM bol podiel SF v 4. a 5. pásme spolu 24,4 % a v prvých troch pásmach 75,6 %. Vzhľadom na dosiahnutý počet prebehnutých úsekov vo VČB môžeme konštatovať, že u hráčky DI (53 úsekov) išlo v prevažnej miere o tréningové zaťaženie v zmiešanom a anaeróbnom pásme. Takáto nadmerne vysoká intenzita počas cvičení mohla u hráčky DI pôsobiť ako neadekvátny stresor, ktorý pravdepodobne limitoval kvalitu vykonávania herných činnosti jednotlivca v aplikovaných cvičeniach. Na druhej strane, výrazne nadpriemerná úroveň výkonnosti vo VČB u hráčky KM (92 úsekov) značne ovplyvňovala aj priebeh zotavovacích procesov v prestávkach medzi cvičeniami. Podľa podielu SF v nižších pásmach intenzity usudzujeme, že táto hráčka má mimoriadne veľké rezervy znášať nielen aplikované pohybové zaťaženie v tréningovom procese, ale pravdepodobne aj značne špecifické zaťaženie v zápasových podmienkach. Aj napriek tomu, že boli zistené značné individuálne rozdiely v jednotlivých pásmach intenzity zaťaženia u všetkých hráčok, tak musíme brať do úvahy fakt, že sa jednalo o basketbalistky vekovej kategórie mladšie žiačky. V tejto vekovej kategórií je ešte stále kladený dôraz hlavne na správne technické vykonanie pohybovej úlohy, na čo brali ohľad aj tréneri a počas všetkých cvičení poskytovali mladým hráčkam okamžitú verbálnu spätno-väzbovú informáciu.

Cvičenia, ktoré sme aplikovali v tréningovom procese, vyvolávali u niektorých slabšie trénovaných basketbalistiek výrazne inú vnútornú reakciu organizmu, ktorú sme registrovali podľa meniaceho sa podielu SF v individuálne stanovených pásmach intenzity pohybového zaťaženia. Ak poznáme vnútornú odozvu v organizme na pohybové zaťaženie, mohli by sme pri cvičeniach takéhoto charakteru využívať rozdelenie hráčok do skupín podľa aktuálnej výkonnostnej úrovne (napr. vo VČB), aby sme rovnakým tréningovým podnetom stimulovali rozvoj konkrétnych pohybových schopností u všetkých hráčok súčasne. Prikláňame sa k názoru Moravca, Tománka (2006), že metóda individuálneho hodnotenia intenzity tréningového zaťaženia sa z tohto pohľadu javí ako vhodná pri posúdení uplatňovaných prostriedkov a metód nielen v kondičnom, ale aj v hernom tréningu. Samozrejme v tomto smere je využívanie telemetrických systémov a sporttesterov v tréningovom procese nevyhnutnosťou, ak chceme objektívne pristupovať k hodnoteniu intenzity aplikovaného tréningového zaťaženia. Avšak využitie telemetrických systémov, ako napr. Suunto Team Pack alebo iných (Schönfelder et al., 2011), je aj v dnešnej dobe stále raritou, pretože tieto systémy sú finančne náročnou záležitostku, a v mládežníckom basketbale nevynímajúc.

Aj napriek prezentovaným výsledkom si uvedomujeme, že vyjadrenie intenzity zaťaženia len pomocou SF nemusí byť vždy najvhodnejším ukazovateľom, ktorým sa dá charakterizovať vnútorná odozva organizmu hráčok v súvislosti s veľmi variabilným tréningovým zaťažením v basketbale. Komplexnejší pohľad na hodnotenie intenzity pohybového zaťaženia by sme dostali nielen monitorovaním SF, ale súčasne aj meraním vyprodukovaného laktátu v krvi a taktiež vyjadrením rýchlosti danej pohybovej činnosti, ako sa to podarilo vo výskumoch McInnes et al. (1995) a Abdelkrim et al. (2007) v zápasových podmienkach.

Graf 6 Záznam fyziologickej krivky SF u hráčky DI počas vykonávaných cvičení

Graf 7 Záznam fyziologickej krivky SF u hráčky KM počas vykonávaných cvičení

Zhrnutie

Stupňovaným vytrvalostným člnkovým behom sme diagnostikovali maximálnu srdcovú frekvenciu, na základe ktorej sme približne určili individuálne bioenergetické pásma každej hráčke. V stanovených intervaloch SF v jednotlivých pásmach sme následne analyzovali intenzitu pohybového zaťaženia v aplikovaných cvičeniach v tréningovom procese. U všetkých basketbalistiek sme monitorovaním SF zaznamenali rozdielnu vnútornú reakciu na aplikované tréningové zaťaženie. Hráčky sa pohybovali priemerne v 1. pásme 10 ± 8,55 %, v 2. pásme 18 ± 8,87 % a v 3. pásme 22,6 ± 9,66 %, kde sa energia pre svalovú činnosť uvoľňuje prevažne aeróbnym spôsobom. V pásme 4 to bolo priemerne 22,2 ± 9,93 % a v pásme 5 priemerne 27,2 ± 23,37 %, pričom pre tieto 2 pásma je charakteristické uvoľňovanie energie prevažne aeróbno-anaeróbnym, resp. anaeróbnym spôsobom.

Individualizácia hodnotenia intenzity pohybového zaťaženia pomocou telemetrického systému Suunto Team Pack nám umožnila sledovať SF hráčov v reálnom čase a do určitej miery zobjektívniť a spresniť intenzitu tréningového zaťaženia. Týmto spôsobom môžeme optimalizovať a zefektívniť tréningový proces a pozitívne vplývať na rast športovej výkonnosti, keď vieme, že organizmus každej hráčky (približne rovnakej vekovej kategórie a výkonnostnej úrovne) reaguje veľmi odlišne na aplikované tréningové zaťaženie. Využitie telemetrického systému v tréningovom procese poskytuje trénerom taktiež okamžitú spätno-väzbovú informáciu o vnútornej odozve organizmu na pohybové zaťaženie, o rýchlosti regenerácie a tí ju môžu následne využívať pri korigovaní tréningového zaťaženia a riadení tréningového procesu.